Forma či umenie?

V poslednom čase dosiahla naša lyžiarka P.Vlhová niekoľko víťazstiev po sebe. Už nejde o občasné,sporadické úspechy,ale o úspech.ktorý zabodoval aj u odborníkov. Tí sledujú najmä to,či výsledky nie sú dielom náhody,ale či ide o stabilnú výkonnosť. Ktorýsi z odborníkov sa zamýšľa nad úspechmi P.Vlhovej slovami:Iba dobrá forma alebo už majstrovstvo? Autor rozlišuje,lebo podľa neho dobrá forma síce predstavuje určitú stabilitu dobrých výsledkov,ale majstrovstvo už nepripúšťa časté zlyhania. Čiastkové možno,ale nie fatálne. Aj medzi formou a majstrovstvom vidí rozdiel. V Prvej knihe Samuelovej sa o.i.dočítame o tom,ako Dávid zabil Goliáša. Stačil mu na to obyčajný prak,jeden ploský kameň a iba jeden vydarený pokus/1 Sam 17,32-51/. Bola to iba náhoda? Keby mal svoj pokus opakovať,trafil by Filištínca znova do čela? Išlo iba o "dobrú formu" alebo je to majstrovstvo? V tomto prípade nejde iba o manuálnu zručnosť,dobrú techniku,či presné oko. Je pravda,že Dávid sa učil s prakom zaobchádzať od detstva. Vieme o ňom,že pásol ovce a určite dobrý prak sa mu zišiel. Nepredpokladáme,žeby ním strieľal ľuďom do okien. Podstata je inde. Spočíva v presvedčení,že Boh je na jeho strane a že mu bude pomáhať. Vidno to zo slov:"Pán,ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa,vyslobodí ma aj z ruky tohto Filištínca". Dávidov optimizmus vyplýva zo skúsenosti z predchádzajúcich zápasov,ktorých mal za sebou veľa a boli nebezpečné. Zápasy človeka posilňujú a dodávajú mu sebevedomia. Víťaziť môžeme iba s Bohom. Ak sme s ním dôverní,naše víťazstvo nemusí byť utópiou. Ak mal Dávid od detstva v ruke prak,a ten mu poslúžil v krušných chvíľach,prečo by nám v duchovných zápasoch nepomohli naše zbrane?! Od detsva máme v rukách ruženec,Sväté Písmo,spovedné zrkadlo na spytovanie svedomia a navyše niektorí držíme denne v rukách Pánovo Telo... Viac chcieť nemôžeme. Treba nám viac Bohu dôverovať a častejšie s ním komunikovať,aby naša viera nebola dielom náhody,ani iba dobrej formy,ale majstrovstva v obrátení a pokání.