Vianočné zamyslenie – Boh hovorí

V živote nastávajú situácie, v ktorých sa nám žiada počuť ľudské slovo. Ak chýba, máme pocit prázdna. Bývame po ňom hladní a netrpezliví. O aké situácie ide?

         Napríklad o také, kedy má niekto blízky docestovať do cieľa a ozvať sa nám. Sme netrpezliví a nedočkaví dovtedy, kým sa tak nestane.

         Predstavme si inú situáciu. Tí, ktorí vychovávajú dieťa čakajú na chvíľu, keď vysloví prvé slová a začne rozprávať.

         Podobná situácia môže nastať, keď rodina alebo nejaké spoločenstvo sedí v kruhu a radí sa o niečom dôležitom. Vtedy má každý postreh cenu zlata. Určite je takýchto alebo podobných situácií ešte veľa.

         Počas Adventu sme sa pripravovali na skutočnosť, že počas Vianoc bude k nám Boh hovoriť. Ba môžeme povedať, že počas sviatkov narodenia Pána hovorí k nám výnimočným spôsobom. Celému spoločenstvu veriacich, ale aj ku každému individuálne.

         Boh hovorí v rôznym spôsobom:

  1.) Boh prehovoril

  2.) Boh sa prihovoril

  3.) Boh ostáva verný svojmu slovu

11.) Boh prehovoril

Vždy, keď použijeme výraz „prehovoril“, máme pocit, že ide o niečo

oficiálne, úradné.

Takto sa vyjadrujeme napr. o niekom, kto doteraz mlčal alebo hovoril aj predtým, no teraz povedal niečo záväzné a mimoriadne.

Mnohí si myslia, že Boh v dejinách mlčal. No v Liste Hebrejom
(Hebr 1,1) čítame túto myšlienku: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.“ Boh nikdy nemlčal, no pri narodení Božieho Syna chcel povedať závažnú myšlienku (Hebr 1, 2): „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.“

         Kedy teda hovorí Boh závažným spôsobom, že jeho hlas počujeme? Je to v situácii, keď nás jeho podnet prinúti rozmýšľať a konať; vtedy, keď nás pohne z miesta. Vtedy, keď nás motivuje, aby sme nestagnovali, ale sa „rozhýbali“ svoj život tak, aby bol podobnejší obrazu evanjelia. Presne tak konali pastieri v Betleheme, traja mudrci, ale aj starí ľudia – Simeon a Anna, ktorí tiež vyznali vieru v Mesiáša.

   2.) Boh sa prihovoril

Výraz „prihovoril sa“ predpokladá vľúdnejší, osobnejší, menej oficiálny

a hlavne milší prejav. Tak je to aj medzi ľuďmi. Niekedy niekto skonštatuje: „Prihovoril sa mi.“ Dôvod spočíva v tom, že ten, kto sa prihovoril, chcel nadviazať kontakt, aby komunikácia bola dôvernejšia.

V evanjeliu čítame o udalosti v nazaretskej synagóge. Ježiš tam vstúpil, aby učil. Svätopisec o tej udalosti napísal (Lk 4, 22): „Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ Zdôrazňuje sa tam, že Ježiš sa prihovoril zvlášť milým spôsobom. Za milými slovami medzi ľuďmi zisťujeme niekedy „zákulisie“. Je za nimi niekedy podlízavosť, faloš a pretvárka či snaha zapáčiť sa a upriamiť pozornosť na seba. Ako by sme už prestávali dôverovať a veriť v milé slová a spôsoby.

Keď sa milo prihovára Boh, nepôsobí iba na city, ale chce upokojiť rozorvanú dušu človeka a chce, aby sme urobili to, čo urobili ľudia v synagóge počas Ježišovej návštevy (Lk 4, 20): „Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.“ 

Milá Božia reč vzniká vtedy, keď chce, aby sme odvrátili prílišný záujem o tento svet a častejšie ho upreli na Krista. Myslíme si, že je to vhodná výzva a myšlienka do nového roka. Zvlášť, keď tento nový rok má titul – „Rok Božieho slova“. Ide o Božiu ponuku, aby sme svoj duchovný zrak viac upreli do hĺbky Božieho slova s možnosťou aplikácie na bežný život.

  3.) Boh ostáva verný svojmu slovu

Tento výrok medzi ľuďmi samozrejmosťou nie je. Nedá sa vždy

dôverovať slovu iného človeka. Na druhej strane Ježiš o svojom slove hovorí (Jn 6, 63): „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“ Túto pravdu môžu potvrdiť ľudia, ktorí našli vo viere nový život, tí ktorí uverili v Krista. Hovoria, že sa im v žilách akoby „rozlial nový život“, ktorý doteraz nepoznali, alebo akoby sa im vracal život, ktorý kedysi vyhnali, no teraz sa im vrátil naspäť.

         Počas vianočných sviatkov z dôvodu narodenia Spasiteľa sa nám „vrátila chuť“ pre vieru, najmä pre prax viery. Znovu nám „zachutila“ atmosféra betlehemských jaslí.

         Asi všetci poznáme situáciu, keď sa po dlhšom čase vrátime domov. Vtedy nám znovu „zachutí“ domáca strava. Sme hladní a zatúžime po nej. Tak je to aj s milosťou viery. Každý, kto sa odvráti od hriechu, zachytí túžbu po novom pokrme, ktorý ponúka Kristus.

         Počas vianočných sviatkov sme si isto našli čas, aby sme si vypočuli slová iného človeka. V priebehu roka na to veľa príležitostí nemáme. Počas Vianoc nám Boh tento čas poskytuje. Keď sme počúvali iných, počúvali sme samého Boha. Vtedy nadobúda iný význam dialóg, ktorý zaznieva v kostole pri sv. omši: „Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.“ Týmto pozdravom sa chceme rozlúčiť s vianočným obdobím, že sme ho neprežili nadarmo, ale že sme dôležité miesto venovali Pánovým slovám. Ony nech nás sprevádzajú počas celého kalendárneho roka.