Nie raz,si takto povzdychneme. Najčastejšie vtedy,keď nám nevyjdú plány podľa našich predstáv,alebo keď niečo pokazíme,napriek veľkému úsiliu a obetavosti. Tento výraz predstavuje úpornú snahu človeka niečo docieliť,ale už dopredu avizujeme,že ak sa niečo nepodarí,tak žiadame všetkých o zhovievavosť,lebo naše sily sú limitované ľudskou prirodzenosťou. Na sviatok Krstu Krista Pána,nás Božie slovo obohatilo o veľa skutočností,ale hlavne o svedectvo nebeského Otca pri Jordáne:"Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie"/Mt 3,17/. Otcov hlas nás upozorňuje :nech vás nemýli ľudská podoba môjho Syna,on je naozaj Božím Synom. Vy,všetci vidíte prichádzať iba človeka,no v ňom je celá plnosť božstva. Je nutné,aby sme do úvahy zobrali aj iné svedectvo. Ide o svedectvo diabla. Odohralo sa to v synagóge v Kafarnaume,kde Ježiš učil/Mk 1,21-28/. Bol tam človek posadnutý nečistým duchom. A práven ten zvolal na adresu Ježiša:"Viem,kto si:Boží Svätý". Akoby chcel povedať:mňa neoklameš,aj keď sa maskuješ slabým ľudským telom. Ty nie si len obyčajný človek,ty si skutočný Boh! A čo na to my,bežní ľudia?! Cez vianočné sviatky sme si s úľavou vydýchli, a povedali:vďaka Bohu,že náš Pán je aj človek t.j. má aj ľudskú prirodzenosť. Dokáže spolucítiť s nami a zdieľať naše osudy,s výnimkou hriechu. Nám pristane úžas stotníka,ktorý na Kalvárii zvolal:"Tento človek bol naozaj Boží Syn"/Mk 15,39/. Obsahom a zhrnutím nášho svedectva života nech je toto presvedčenie stotníka. Je neomylné,na vtedajšiu/aj dnešnú/ dobu odvážne a hlavne-zabezpečujúce spásu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára