Povolanie apoštolov

Počas života sa nám stane, že sa stretneme s významnou osobnosťou. Väčšinou ide o moment prekvapenia. Udeje sa to až to takej miery, že nemáme pripravený ani scenár, podľa ktorého by sme sa mali správať. Takéto stretnutie zostáva na celý život. Väčšinou z neho dlho čerpáme.

Stretnutie môže mať trojnásobnú hĺbku. Tá najnižšia sa prejaví v bežnom pozdrave, ktorý je prejavom základnej slušnosti. Druhá forma je hlbšia. Vzniká vtedy, keď autorita so svojím okolím „prehodí pár slov“. Prejaví záujem o jej situáciu, zaznejú základné zdvorilostné frázy. Tretia, najhlbšia forma, spočíva nielen v bežnej komunikácii, ale aj v snahe autority získať iných pre dobré dielo.

         Evanjelium sv. Matúša (Mt 4, 12 – 23) opisuje udalosti povolania prvých apoštolov. Udialo sa to pri Genezaretskom jazere. Pre apoštolov išlo o stretnutie s najväčšou autoritou ich života. Scenár stretnutia pripravený nemali, ale Ježiš áno.

         Ježišova prítomnosť medzi rybármi nemala len zdvorilostný a spoločenský charakter. Pre Ježiša ale aj pre rybárov by bolo málo, keby boli spolu „prehodili len pár slov“. Ježišovi išlo o viac. V túto chvíľu povoláva prvých učeníkov do svojej služby, t. j. do služby evanjelia.

         Čím si ich získal?

   1.)  „Ja z vás urobím rybárov ľudí.“

Všimnime si, že Ježiš hovorí o sebe ako o prvku, ktorý formuje. On dáva zmysel všetkému. On je princíp, ktorému sa má všetko podriadiť skôr či neskôr. Práve o tom sa usiluje rybárov presvedčiť. V službe evanjelia je vždy podstatný on. Ostatní sú nástrojmi v jeho rukách. On je ten, ktorý môže v nás niečo zmeniť.

         Pri bežnej komunikácii často hovoríme, že by sa svet, v ktorom žijeme, mal zmeniť k lepšiemu. Niekedy zabúdame na to, že aj my podľahneme jeho tlaku. Deje sa to prostredníctvom rôznych lákadiel alebo vyhrážok. Svet na nás tlačí, aby sme prijali jeho podmienky a jeho štruktúru zmýšľania. Tu prichádza Pán, ktorý nás vyzýva, aj apoštolov, aby sme prijali Ducha Ježiša Krista. Jedine on je schopný zmeniť náš život podľa Božej vôle.

         Často sa stáva, že náš život je akousi súkromnou oázou pokoja, čistoty a spravodlivosti tak, že by sme ho chceli vtlačiť aj do vonkajšieho sveta. Boh chce prostredníctvom rybárov, t. j. apoštolov, aj prostredníctvom nás, ktorí sme prijali jeho štýl zmýšľania, odovzdať svoju vôľu do prostredia vonkajšieho sveta. Takouto úlohou boli poverení Ondrej, jeho brat Šimon a vzápätí iní dvaja bratia – Jakub a Ján Zebedejovci. Takéto poslanie sa im zapáčilo a celí sa mu odovzdali.

  2.)  Sv. Matúš píše, že po tejto Ježišovej výzve rybári „ihneď zanechali sieť, loď a svoje príbuzenstvo.“

Patriť Kristovi znamená zriekať sa. Pritom toto zrieknutie nechápať tragicky, ba až fatálne, ale práve naopak – tešiť sa z toho, že Boh chce, aby sme zostali slobodní pre ohlasovanie evanjelia. Aby sme neboli otrokmi tohto sveta, aby sme sa nezaplietli do hriešnych sietí a spletitých okolností, ktoré snuje diabol v tomto svete.

Túžba po svetských a materiálnych veciach v človeku pretrváva. Aj súčasnosť ukazuje, že kvôli dobrám tohto sveta je človek schopný urobiť aj najhorší zločin. Neštíti sa akéhokoľvek podvodu. Aby sa pevnejšie uchytil v hmotne založenom svete. Taký človek nie je vhodný do služby evanjelia.

Ježiš nás učí, že sa treba dostať čím viac a čím bližšie na úroveň takej slobody, ktorá nás motivuje zriekať sa škodlivých materiálnych skutočností, ale aj vzťahov s ľuďmi, ktorí sú prázdni, prípadne takí, ktorí nás zvádzajú na zlú cestu.

Apoštoli sa zriekli všetkých existenčných pút. Siete a loď predstavujú zdroj ich živobytia a otec, resp. rodina, úzke pokrvné putá. V prípade apoštolov, ale aj iných, ktorí pre nebeské kráľovstvo opustili veľa skutočností platí, že ich služba evanjelia bola neoceniteľná a priniesla viac ako stonásobnú úrodu. Oni nás učia, že máme svoj život neustále skúmať a odstraňovať to, čo by bolo prekážkou priameho pôsobenia Božej milosti na náš život.

  3.)  Pán Ježiš chce urobiť z apoštolov „rybárov ľudí“. Rybár je človek, ktorý

používa rôzne návnady, aby ulovil ryby a sýtil seba i ľudí. Odjakživa je postavený princíp rybolovu na tejto skutočnosti. Získavať ľudí pre Božie kráľovstvo nespočíva v tom, že im treba hodiť návnadu, t. j. formu lesti ich pripútať k Božiemu slov. Výraz „navnadiť“ je prijateľný.

         Každý jeden z nás, preto, že uveril, môže ďakovať Bohu, že poslal ľudí, ktorí nás „navnadili“ pre život podľa evanjelia. Boh niektorých zvlášť povýši a ponúkne im službu „navnadiť“, t. j. motivovať ľudí, aby svoj život vložili do služieb Božieho kráľovstva. Svojou službou sýtia ľudí milosťami, ktoré dostali ako sprievodný znak svojej služby. Táto služba má podobu kňazskej služby a rehoľného zasvätenia. Ale aj ktokoľvek z Božieho ľudu, kto berie na seba zodpovednosť hlásať evanjelium, sa zapája do štruktúry a reťazca, ktorý začali vytvárať rybári pri Galilejskom mori. Je to služba Bohu, ale aj človeku. Služba evanjelia vychádza od Boha a k nemu sa vracia v podobe života podľa zásad evanjelia.

         V určitom slova zmysle môžeme povedať, že Kristus nás našiel pri tom našom Galilejskom mori, t. j. v našej životnej situácii. Využil ju tak, ako využil rybárske schopnosti apoštolov. Všetci máme ťažiť z darov a schopností, ktoré sme od Pána dostali a ponúknuť v službe Kristovi. Boh prijme akúkoľvek obetu, ktorá vychádza z úprimného srdca.