Situáciu dvoch rozvadených táborov z jednej rodiny dôverne poznáme. Niektorí z vlastnej skúsenosti,iní z rozprávania "postihnutých",ktorí sa ocitli na obidvoch stranách barikády. Presne podľa takéhoto scenára sa odohral skutočný príbeh človeka,ktorý sa podujal na priam nemožnú úlohu-zmieriť rozvadené strany. Rozhodol sa,že navštívi tzv.znepriatelenú vetvu rodiny,že prekročí pomyselnú hraničnú čiara a poberie sa všeličo vysvetliť. Neskôr spomínal,ako ešte v poslednom okamihu zastal na prahu dotyčného domu,a začal prestupovať z miesta na miesto. Jeho pozícia bola :ani von ani dnu. Napokon,predsa len našiel odvahu a vykročil vyjednávať mier. Evanjelium píše o pokuse Panny Márie s rodinným sprievodom prepracovať sa k Ježišovi,ktorý práve vyučoval. Sv. Marek napísal,že:"zastali vonku..."/Mk 3,31-35/. Na prvý pohľad by sa zdalo,že ich postoj je neistý,že skôr vykazuje pozíciu:ani dnu ani von. Ale to je iba povrchný pohľad. Ich postoj neistý nie je,nie je ani chaotický a nezaváňa ani strachom z toho,čo bude. Evanjelista nezabudol dodať:"...dali si ho/Ježiša/ zavolať. Ide o úkon odvahy a určitého sebavedomia,ba až istoty,že neodídu odmietnutí a že ich odchod nebude doprevádzaný Ježišovými výčitkami. Nikto z nás nebude vymeriavať,ako ďaleko,či blízko sa od Ježiša nachádza. Sú situácie,kedy si myslíme,že sme až na chvoste rebríčka Pánových vyvolených...To,ale nie je podstatné. Dôležité je,aby sme dali o sebe Ježišovi vedieť,aby "sme si ho dali zavolať". Nie s postojom vzdoru a výčitiek,ale z pozície prosiaceho,ďakujúceho a velebiaceho jeho prozreteľnosť. Buďme si istí,že Ježiš počuje. Tak,ako vnímal príchod Márie so sprievodom,hoci práve učil,tak vníma aj naše postoje,hoci sú niekedy chaotické a nestále.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára