Toto je môj milovaný Syn...

         Vy, ktorí ste rodičmi a vychovali ste synov, ste citliví na túto vetu. Ide o vášho syna...

         Predstavte si, že vám zazvoní telefón a po vzájomnom predstavení sa, počujete: „Ide o vášho syna...“

         Môže ísť o nasledujúce možnosti: chlapec chodí do školy a tam sa čosi stalo alebo chlapec bol pred pár dňami na lekárskom vyšetrení a cez telefón Vás pozývajú na konzultáciu. Čakajú na Vás horšie alebo lepšie správy. V oboch prípadoch.

         Prípadne, niekto objavil vo vašom synovi talent na nejakú činnosť (šport, kultúra...) a chce vám pomôcť tento talent rozvíjať. Nech už ide o čokoľvek, všetci rodičia ste citliví, keď počujete: „Ide o vášho syna...“

         Počas celého vianočného obdobia, ktoré sa končí, sme počúvali v liturgii o skutočnosti narodenia Ježiša Krista. Ide o Božieho Syna. O jeho tajomstvo narodenia a príchodu do ľudského spoločenstva. Ani sviatok Krstu Krista Pána nie je výnimkou. Pri Jordáne totiž počuť Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn...“ Udalosti, ktoré sa odohrali pri Jordáne, len potvrdzujú hlbokú myšlienku Vianoc, že Ježíš je náš Mesiáš, Vykupiteľ a Spasiteľ.

1.)             Touto vetou, aj keď nepriamo, sa nám predstavuje Panna Mária. Podľa svätopiscov prijala v betlehemskej maštali pastierov aj mudrcov, a tým celému svetu odkázala: „Toto je môj milovaný Syn...“ Celé dejiny ľudstva začínajú a končia sa v ňom. Ide o môjho Syna, lebo som mu dala telo. On je môj milovaný Syn, lebo vyšiel z mojich útrob.

Aj my všetci prijímame pravdu, že Pán Ježiš je náš brat, lebo nám dáva svoje Telo. Povedal to celému ľudstvu, a to tým, že vystúpil na drevo kríža a obetoval svoj život za vykúpenie celého ľudstva. Hovorí to neustále skrze ústa kňaza, ktorý sa v liturgii sv. omše modlí: „Toto je moje Telo...“ Stále nás učí, že jeho Telo je plnohodnotný pokrm pre večný život. Aj my, po sv. prijímaní, prežívame v duši túto myšlienku. Ježiš nás prijal za svojich, lebo nám dáva sám seba. On je náš milovaný brat.

2.)             Do svätej nazaretskej rodiny patrí aj sv. Jozef. Vieme, za akých dramatických okolností prijal Pannu Máriu do svojho života. Po počiatočnom zdráhaní sa, si vypočul vo sne slová anjela: „Jozef, neboj sa prijať Máriu...“ Keď tak urobil, dal avízo celému svetu, že navonok bude vystupovať ako otec Božského Dieťaťa, hoci vedel, že je iba pestúnom malého Ježiša, ale  zároveň manželom Panny Márie pod zákonom. Niektorí používajú výraz, že Jozef bol domnelým otcom Pána Ježiša. Ježiš sa narodil do úplnej rodiny.

Je rozdiel, či je naša viera iba domnelá, alebo skutočná. Domnelá je skôr akoby pretvárka. Niekedy v sebe pestujeme predstavu, že to, čo žijeme vo vzťahu k Bohu, je skutočná  viera. Ani si nevšimneme, že to tak nemusí byť. To, čo žijeme, môže byť iba domnelou vierou, teda imitáciou viery.

Vianočné obdobie nás povzbudzuje, aby sme sa prebrali zo spánku domnelej, t. j. rozriedenej viery a pokročili na ceste k viere skutočnej. Sv. Jozef bol síce domnelým otcom Pána Ježiša, ale skutočným pestúnom, vychovávateľom, chlebodarcom, a takisto skutočným manželom jeho matky, Panny Márie a vôbec – ochrancom celej nazaretskej rodiny. Jeho viera nebola domnelá, ale skutočná.

3.)  Pri rieke Jordán zaznel hlas Boha Otca: „Toto je môj milovaný

Syn...“ Vyhlásenie Boha Otca má charakter oficiálny. Ide o akési prehlásenie. Mnohí  tento hlas počuli, aj keď tento hlas nebol podobný nijakému človekovi. Hlas Boží nemá podobu hlasov tohto sveta. Svet nikdy nepovie na adresu Ježiša: „On mi patrí.“ Svet bojuje proti prijatiu Ježiša ako Božieho Syna. Naopak, my potrebujeme počuť hodnoverné utvrdenie sa v myšlienke, že Ježiš je Božím Synom.

         V živote stretávame dosť ľudí, pre ktorých je Ježiš normou života. Svojimi postojmi a zásadami potvrdzujú vieru, že Ježiš je Synom Nebeského Otca. Takéto svedectvo viery znamená pre nás omnoho viac, ako keby nás niekto materiálne obdaroval až tak, že sa staneme bohatými. Skutočne bohatými pre večný život sa stávame iba vo viere v Božieho Syna.

         Vianoce a zvlášť slávnosť Krstu Krista Pána nás povzbudzujú k tomu, aby sme boli dôstojnými nástupcami Ježiša Krista. Všetci máme totiž potenciál, aby sme boli „milovanými synmi“ Nebeského Otca. Jemu máme ďakovať za všetky dobrodenia, ktoré nám dáva a z plnosti týchto darov obohacovať našich bratov. Milovaný syn Nebeského Otca je ten, kto s vďakou prijíma a štedro rozdáva. Toto je odkaz betlehemských jasieľ, ktorý symbolizuje nekonečnú Božiu lásku, ktorá nás chce sprevádzať a obohacovať počas celého života.