Nedávno som pozeral na TV Noe filmovú reportáž o živote v ktoromsi kňazskom seminári. Bolo to veľmi dobre spracované. Mladý redaktor za pomoci seminaristu pochodil celý objekt seminára a hlavne -rozprával sa s adeptami kňazstva. Celé sa to nieslo v zábavnom/čo je príznačné pre mladých/ duchu,ale hlavne v pozitívnom podaní/čo je príznačné pre túto dobu,v ktorej,inak vládne skepsa v súvislosti so zlyhaniami v radoch duchovenstva/. Redaktor,položil záverečnú otázku mladému seminaristovi-jeho sprievodcovi:Budeš musieť dodžiavať celibát,nebojíš sa toho? Odpoveď bola hneď hotová:"Bojím.Ale bolo by zle,keby som nešiel touto cestou,lebo viem,že Boh ma volá a chce,aby som po nej vykročil. Som presvedčený,že na tejto ceste nájdem Boha ešte hmatateľnejšie,ako na akejkoľvek inej". Zaujímavé a pekné svedectvo. Každý rok slávime sviatok Hromníc-Obetovanie Pána. Dávame mu prívlastok-Deň zasväteného života. Týka sa celej Cirkvi,ale najmä tých,ktorí svoj život zasvätili Bohu v službe a vedia,že Boh chce,aby touto cestou kráčali celý život. Pre nich,ale aj pre budúcich adeptov platia určité riziká,o ktorých treba hovoriť. Pomôže nám pri tom evenjelium/Mk 4,1-20/. Nájdeme tam podobenstvo o rozsievačovi. Ten rozsieval semená tak,že nie všetky padli do dobrej zeme. 1,Niektoré padli na kraj cesty. Ak sa niekto zasvätí Bohu sľubami chudoby,čistoty a poslušnosti,nemôže byť preňho povolanie iba "okrajovou záležitosťou". V živote je to tak,že niektorým veciam pripisujeme väčší význam,iné marginalizujeme. Je zlé,ak sa dostáva zasvätený život na okraj života spoločnosti. Nie je optimálne,ak si adept volí duchovné povolanie iba vtedy,ak sa inde neuplatnil a minul všetky "tromfy" pozemských ambícii. Túžba po povolaní sa má prepracovať na najvyššie priečky. Ak je športovec dobrý,nevadí,ak sa mu nevydarí úvod,lebo on sa môže postupne prepracovať na vyššie priečky. Povolanie sa musí dostať na úroveň "top". Nie je to jednoduché,lebo "top" ľudí väčšinou prevezmú chápadlá manažérov veľkých firiem,športových skautov a sliedičov zo strany šoubiznisu. Ťažko sa uchováva duchovné povolanie v dobrej kondícii popri týchto silných fenoménoch dnešnej doby. Nečudo,že semeno povolania môže ľahko padnúť na kraj cesty,kde sa nechá zašliapať,ak nebude mať vnútornú vitalitu a ambíciu rásť popri Kristovi. 2,Niektoré semená padli na skalnatú pôdu. Obdivuhodne rýchlo začali rásť. Použijeme výraz-v zrýchlenom konaní,či formáte. Ale eufória nemôže trvať dlho. To,čo nie je dostatočne zakorenené,skôr či neskôr zvädne. Nebude to mať hĺbku. Pri istej slávnostnej príležitosti sa ktosi prihlásil,že povie prípitok. Všetko stíchlo. Dotyčný zdvihol pohár,ale zmohol sa len na zopár fráz. Niektorí mu zatlieskali,iní zostali chladní. Jeden z početnej skupiny "netlieskajúcich" konštatoval:nemalo to hĺbku. Zaujímavé. Ľudia chcú počuť hlboké veci,neuspokoja sa len s frázami. Tých je na bilboardoch neúrekom. Hĺbku života v spoločnosti reprezentujú najmä zasvätené osoby/nielen oni/. Spoločnosť a vzťahy sa tým vybalancujú. Spoločnosť nachádza zdravú rovnováhu,hoci si to možno ani neuvedomuje. Hĺbka a rovnováha-to sú dva dôležité aspekty/nie jediné/,ktoré prinášajú so sebou zasvätené osoby. 3,Iné padli do tŕnia. Tŕnie je pre semeno nežiadúce,lebo môže udusiť život. Povolanie môže udusiť trpká neprajnosť prostredia,antikampaň v niektorých médiach a slabá podpora medzi svojimi. Chýba nám/zvlášť dnes/ väčšia prajnosť pre duchovné povolanie. Sme obklopení vzdorom prostredia,ktoré vnucuje duchovnému stavu pečať hanlivosti a opovrhnutia. Je zaujímavé,že alternatívu nikto neponúka. Nemôže,pretože neexistuje. Adeptovi na povolanie musíme vyprosovať veľa odvahy a síl,aby si prekliesnil cestu vyššie mnohými "krovinami". Tie bodajú a tým výhonky povolania zraňujú,vyciciavajú zápal za posvätné veci a oslabujú v oblasti vôle,ktorá rezignuje pri prvotných ťažkostiach. Adept povolania nemôže zostať v týchto zápasoch osamotený. Potrebuje chór pomocníkov,ktorí budú preňho predstavovať kus dobrej pôdy,na ktorú sa dá spoľahnúť. Tŕnie predsa nemôže hrať na roli prím. Ak by sa tak stalo,tak potom nejde o žatvu,nejde o dobré hospodárstvo,ale o paškvil,na ktorom sa zrodia iba obludné a nepravdivé predstavy o zasvätenom živote. Modlime sa za povolania. Tak dostane náš život významnú hĺbku. Získame tak podiel na procese,ktorý uzákonil sám Ježiš,keď vyzval ľudí,aby ho nasledovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára