Zjavenie Pána

Často používame výraz „je to vo hviezdach“. Automaticky nám môže napadnúť text piesne slovenského speváka, Paľa Haberu.

Okrem toho sa používa na vyjadrenie skutočnosti, podľa ktorej nepoznáme odpoveď na niektoré otázky týkajúce sa najmä budúcnosti.

Svoju bezradnosť či neistotu vyjadríme spojením – „je to vo hviezdach.“

         Málokto sa môže odvolať na pravdivosť tohto citátu tak, ako traja mudrci, ktorí našli novonarodeného Mesiáša. Viac o tom hovorí
sv. Matúš, evanjelista, ktorý do ich úst vkladá vetu: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mt 2, 2)

         Tento citát svedčí o dôkladnej príprave mudrcov, nie o improvizácii. Ide skôr o vedecké bádanie, na základe ktorého sa podujali na dlhú a náročnú cestu. Ich presvedčenie muselo byť veľmi hlboké a museli
„si vedieť aj spočítať“ náklady na cestu do cieľa, ktorý ešte nepoznali. To, čo možno na nich obdivovať, je ich odhodlanie podujať sa na niečo,
čo možno od základu zmení ich život. Presne tak je to so všetkými,
ktorí keď nájdu Mesiáša, zmenia svoj život. Prečo je to tak?

1.) Všimnime si dva výrazy, ktoré rovnako znejú, ale majú rôzne

významy. O Mesiášovi v evanjeliu čítame, že Slovo bolo u Boha. Tak to vyjadril sv. Ján: „...ono bolo na počiatku u Boha“ (Jn 1, 2)

Na druhej strane je v slovenčine výraz – úbohý. Nie totožný s tým prvým. Aj na základe bežnej logiky by sme povedali, že to, čo je u Boha, nemôže byť úbohé.

V tomto prípade to však neplatí, lebo pastieri, a potom mudrci novonarodené Slovo v úbohých podmienkach betlehemskej maštale.

Ide o jeden z najväčších paradoxov, s ktorými sa môžeme v živote stretnúť. Bol  to Boží plán, ktorý chcel, aby Boží Syn prišiel do úbohých,
t. j. hriešnych podmienok života človeka s tým, že sa ho hriech nikdy nedotkol.

Odtiaľ aj pramení výzva pre veriaceho človeka. Spočíva v tom,
že aj v úbohých podmienkach života, napr. morálnych a nielen materiálnych, nájdeme vždy niečo Božie, t. j. niečo, čo je z Boha.

Našou úlohou je o tom hovoriť a svedčiť. Keď už sám Boh nájde v nás úbohých Božiu stopu, ktorá sa datuje napr. sviatosti krstu, o to viac máme nachádzať v skazenosti sveta Božiu stopu, myšlienku, plán,
ktorý počíta s človekom a s jeho spásou.

2.) Slovo nám dáva hojné milosti. Sv. Ján píše o tom takto: „Z jeho

plnosti sme my všetci dostali milosť za  milosťou.“ (Jn 1, 16)

Na prvý pohľad sa zdá, že tie milosti boli tvorené a posielané spôsobom „pásovej výroby“. Ako keby nás chcel Boh zahrnúť nesmiernymi dobrodeniami za každých okolností. Na prvý pohľad sa zdá, že tomuto prúdu milosti nemožno vzdorovať či odporovať. Ale opak je pravdou.
Sv. Ján píše toto: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1, 11) Na jednej strane je Boh, ktorý nás zahŕňa prúdmi nezaslúženej milosti  a na druhej strane je človek, ktorý napína „strunu odporu a neprávosti“. Na jednej strane Boh ukazuje, že jeho studnica milosti je nesmierna, žiaľ, človek neustále ukazuje, že jeho schopnosť „napínať strunu zloby“ je veľmi silná a nekontrolovaná. Mali by sme vedieť, že nádej a optimizmus pre človeka je najmä v nekonečnej zásobárni Božej milosti,
a nie v honobení odporu a vzdoru voči Božiemu plánu.

Aj na začiatku tohto kalendárneho roka sme sa stretli s rôznymi prognózami. Mnohé z nich majú aj odborný status. Väčšinou majú negatívne zameranie a vplyv na človeka. Práve v týchto situáciách sa máme viac obrátiť na zdroj Pánovej milosti. Ten je silnejší a znamená viac ako všetky negatívne prognózy a vyhliadky tohto sveta.

Aj tohto roku bude platiť, že Boh bude mať úmysel nás zahrnúť milosťou za milosťou. Má ich pripravené pre nás, aby ukázal,
že aj uprostred pozemských neistôt je jedine On taký, ktorý zabezpečí plnosť života.

3.) Na svet prichádza Slovo, ktoré je pravým Svetlom. Nemusíme

chodiť ďaleko, aj v bežnej komunikácii sa môže stať obyčajné ľudské slovo nositeľom múdrosti a môže osvietiť naše vnútro, keď objaví podnetnú myšlienku. Aj v tomto svete platí, že slovo sa stane svetlom. V duchovnej, nadprirodzenej rovine, Božie Slovo je naším Svetlom.

Sv. Ján píše: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.“ (Jn 1, 9) Každý človek, ktorý sa niekedy ocitol v tme, ocenil svetlo. Len si predstavme, že sme niekde v prírode, zablúdime, alebo sa zdržíme dlhšie a nájde nás tma. Vtedy dokážeme oceniť napríklad svetlo hviezd na nebi, príp. svetlo ľudského obydlia. Pre nás je to znak, že treba ísť za svetlom a že na tej ceste nájdeme život.

Tma nás naučí jednému – ak chceme vidieť svetlo, musíme napnúť zrak. Ak to urobíme, máme väčšiu šancu, že to svetlo nájdeme. Ak je tma okolo nás v morálnom slova zmysle, máme tiež napnúť svoj duchovný zrak. Tma je povzbudením, aby sme našli Svetlo, ktoré svieti vo tmách.
„A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ (Jn 1, 5)

Tma, paradoxne, nemusí znamenať zánik človeka, ba ani zánik jeho plánov a možností. Naopak, môže nás vyprovokovať, aby sme intenzívnejšie napínali zrak a hľadali pravé Svetlo. 

Raz večer, už za tmy, skupina veriacich turistov obchádzala istý kostol. Cez tmavé okná sa snažili niečo v interiéri kostola vidieť. Jeden z nich povedal ostatným: „Pozerajte sa dobre, ak objavíte svetielko bohostánku, znamená to, že ide o náš kostol.“ Ak objavíme v tmách tohto sveta i čo len malé svetielko nádeje a Božej prítomnosti, stačí to na to, aby sme nadobudli presvedčenie, že život a svet patria Bohu. Neexistuje taká tma, ktorá by zakryla svetlo Božej prítomnosti, dokonca ani v našej duši.

Sviatok Zjavenia Pána nám odporúča nespustiť z očí Svetlo,
ktoré prichádza z výsosti. Ak sa ho budeme držať podľa vzoru mudrcov, popri všetkých peripetiách života, do cieľa dôjdeme. Kristus sa stane
pre nás tou jedinou a správnou cestou. A my budeme mať právo povedať, že náš život je vo hviezdach, ale vo svetle betlehemskej hviezdy,
ktorá prináša zvesť o Mesiášovi, ktorý je naším Spasiteľom.