Deň zasväteného života II.

Pred niekoľkými dňami havaroval v USA vrtuľník Sikorsky S-76. V jeho troskách našli o.i. aj mŕtve telo Kobe Bryanta. Ide o jedného z najlepších basketbalistov všetkých čias. Mal iba štyridsaťjeden rokov. Spolu s ním zahynula aj jeho dcérka Gianna a ešte iní spolucestujúci. Vrtuľník lietal v hmlistom počasí,za nízkej viditeľnosti. Odborníci zistili,že stroj nemal inštalovaný softvér TAWS. Je to zariadenie,ktoré signalizuje,že vrtuľník sa dostal do nebezpečnej vzdialenosti k zemi a núti pilota,aby konal tak,žeby sa vrtuľník  znova dostal do bezpečnej výšky od zeme. Čo nám pripomína Deň zasväteného života? Napríklad to,že Boh poveril isté osoby,aby skrze svoje povolanie odovzdali svetu memento,že nie je dobre,keď človek vyznáva iba hodnoty prízemné. Prítomnosť duchovného povolania vo svete je akoby prvok TAWS vo vrtuľníku. Signalizuje všetkým,že pre bližšie spojenie s Bohom,sa musíme trocha "odlepiť" od zeme t.j. zanechať iba materialistické zmýšľanie a pohliadnuť viac "hore" t.j. začať žiť viac podľa nebeských pravidiel. Dokonalými protagonistami Bohu zasväteného života sú apoštoli. Nechávajú nám príklad životného smerovania. 1,Apoštoli,s Ježišom na palube loďky,odrazili od brehu/Mk 3,7-12/. Najprv ide o praktickú záležitosť. Ľudí bolo veľa,tlačili sa na Ježiša a tak Učiteľ rozhodol,že treba od brehu na loďke poodraziť. Druhý motív/určite nie v hierarchii dôležitosti/ spočíva v tom,že zasvätené osoby nemajú byť príliš viazané na "bezpečné" brehy pozemského života. V tomto prípade predstavuje breh bezpečnosť a zázemie a more slobodu,široké možnosti konania,ale aj veľké riziká. Zasvätený veru musí odraziť od brehu istôt a vydať sa do služby,ktorá nebude vyhovovať podmienkam pozemského pohodlia. Už len preto,že evanjelium narúša akúkoľvek pohodlnosť človeka a núti ho uvažovať a konať v  intencii Božieho kráľovstva. Odraziť od brehu znamená vystaviť svoj život počudovaniu , posmechu a zneváženiu zo strany tých,ktorí zostávajú na pevnine,ktorá im zabezpečuje /ne/primeraný komfort. Dnes je práve toto pre mnohých mladých ľudí hlavným problémom-nájsť odvahu a odraziť sa od štandardných a zaužívaných pomerov. Svoj život vložiť do jedinej možnej istoty-do Pánovej prozreteľnosti. Tu sa stretávame s ďalším neuralgickým bodom povolania- je dôležité poznávať Pána od detstva,aby potom nebol pre nás strašiakom,ale milovaným Učiteľom,ktorý jediný má slová večného života.Ak rastieme popri ňom od detstva,potom ho ľahšie objavíme na ceste hľadania povolania. 2,Paradoxne,v evanjeliu sa nachádzajú scény,ktoré hovoria o tom,že sa apoštoli správali opačne. Ponáhľali sa z mora na breh. K tomuto kroku ich prinútil vodný živel/Mk 4,35-41/. Služba tých,ktorí sa Bohu zasvätili evanjeliovými sľubmi,je väčšinou zameraná na ľudí a ich potreby. Preto musia otočiť kormidlo a hľadať ľudí aj na pevnine. Nenájdu tam vždy celistvé osobnosti,ale aj zranených ľudí. Takých,ktorých pevnina neuspokojila a nedala im zmysel a plnosť života. A to napriek tomu,že majú plné žalúdky,špajzy,garáže a bankové kontá. Duchovné osoby sa snažia opraviť pokazené ľudské životy. Či už konkrétnou službou,alebo modlitbou. Priam z duše im hovorí umelec-ikonopisec,ktorý píše o svojej práci na stránkach Katolíckych novín/KN 5/2020 s.21/. Zastáva názor,že každý človek sa podobá poškodenej ikone,ktorú treba opraviť. A dodáva:"Keď nám niekto daruje ikonu,ktorá je poškodená časom,ľudskou nenávisťou alebo rôznymi udalosťami,zaobchádzame s ňou jemne,s úctou,so srdcom plným súcitu. Dotýka sa nás nešťastie,ktoré ju poškodilo. Nie je pre nás podstatné,že je poškodená. Dôležité je pre nás to,čo zostalo z jej krásy,a nie to,čo sa pominulo". Vždy niečo zostáva aj v "poškodenom človeku",ktorý prepadol hriechu. Zasvätené osoby sa snažia vidieť,že v človekovi stále zostal obraz Boží. A to je dôvod,pre ktorý orientujú svoje snaženia na zacelenie jeho rán a obnovu života v Kristovi. 3,Istý čas strávili apoštoli s Ježišom vo večeradle/Jn 13,1-15/. Nie je to ani more ani pevnina. Je to posvätná chvíľa,kedy stolujeme s Ježišom. Občas potrebujeme zanechať ťarchu povinností služby a vystúpiť do Večeradla. Tam sa odohralo posvätné dianie/sv.Eucharistie a kňazstva/. Zasvätená duša nemôže plnohodnotne konať službu,ak by chcela obísť posvätné tajomstvá a nevenovať sa im. Práve ony stmeľujú a zjednocujú apoštolské úmysly,pohnútky,aktivity do jedného celku a predkladajú ich Tomu,ktorý priniesol jedinú dokonalú obetu na kríži. Takéto posvätné správanie sa javí ako srdce života a apoštolátu zasvätenej osoby. Udalosti Večeradla posilňujú zasvätených na mori podujatí uprostred búrok dnešného sveta,ale aj pomáhajú vytvárať vzťahy s ľuďmi,ktorí službu zasvätených potrebujú,ba priam ju vyhľadávajú.