Manželom

 

       V živote sa riadime podľa určitých schém. Podľa nich postupujeme, vyhodnocujeme určité situácie alebo zachovávame postup pri dosahovaní svojich cieľov.

         Tieto schémy nadobúdame napr. výchovou a postupne ich zdokonaľujeme a aj prispôsobujeme životným situáciám. Čím je človek starší, tým má menší záujem o to, aby tieto schémy menil.

         Je o ich správnosti presvedčený a ony sa rokmi prehlbujú. Existujú určité schémy, ktoré sa odporúčajú ľuďom, ktorí vstupujú do manželského života. Sú primerané mladým – začínajúcim manželom, ale aj takým, ktorí už prežívajú pokročilé roky manželského spolužitia.

         Tieto schémy vychádzajú z evanjelia. Jednu z nich zachytil evanjelista, ktorý píše o Ježišovi, ako pri poslednej večeri „vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a rozdával“ (porov. Mt 26,26).

         Tento Ježišov úkon, ktorý dnes Cirkev používa pri slávení eucharistie, môže byť zároveň aj životným programom pre ľudí, ktorí uzavreli sviatostné manželstvo.

         Akým spôsobom ho môžeme premeniť na drobné?

 

1.)  Ježiš vzal chlieb (do svojich rúk)

Ľudia, ktorí vstupujú do manželstva, berú do vlastných rúk zodpovednosť. Cítia, že ich Boh povoláva, aby boli zodpovední nielen za seba, za svoje postoje, ale aj za atmosféru života manželského a rodinného spoločenstva. Ide o vec istej zrelosti človeka. Iba zrelý človek, osobnosť, dokáže vziať hodnoty do svojich rúk nie tak, aby ich deformoval, ale naopak – aby ich zveľadil a prehĺbil.

         Manželia majú cítiť zodpovednosť za dar, ktorý dostali od Boha v podobe spoločného manželského života. S pomocou Božej milosti môžu dar, ktorý majú v rukách zveľadiť a vytvoriť hodnoty pre večnosť.

2.)  Ježiš dobrorečil

Týmito alebo podobnými slovami zvolávame požehnanie pre dielo, ktoré je v ľudských rukách. Každé ľudské dielo, aj keď je na vysokej úrovni, potrebuje požehnanie zhora.

         Z toho vyplýva, že manželský život potrebuje nielen horizontálnu, ale aj vertikálnu rovinu. Naši starí otcovia to vyjadrili jednoducho, ale presne: „Márne ľudské namáhania bez Božieho požehnania.“

         Táto myšlienka by mala byť vštepená hlboko do života všetkým, ktorí nastupujú na spoločnú cestu životom.

         Dobrorečenie od Pána sa vzťahuje na osoby, ktoré sú si navzájom blízke v rodinnom spoločenstve, ale aj na činnosti, ktoré rodina vykonáva.

 

3.)  Ježiš lámal chlieb

Chlieb je určený na to, aby sa lámal. Nikdy nie je určený iba pre jedného. Túto schopnosť deliť majú iba ľudia, ktorí už v mysli rozmýšľajú sociálne, spoločensky. Vedia, že ak dostali nejaké dary od Pána, nemajú ich iba pre seba, ale majú poslúžiť viacerým.

         Znamená to, že najprv sa treba podeliť s blížnymi v mysli, v srdci, a potom aj v konkrétnej praxi života. Lámanie chleba alebo akéhokoľvek daru je darom od Boha. Ide o schopnosť, ktorou človek zabúda na seba a vidí periférne okolo seba potreby a situácie svojich blížnych.

         Ak takto vnímajú situáciu manželia, ich spoločný život bude požehnaním.

 

4.)  Ježiš dával chlieb

Dávanie má vtedy význam pre večný život, ak má v sebe pečať nezištnosti. Odovzdávame lásku zhmotnenú v skutkoch, lebo aj Boh daroval Lásku, t. j. svojho Syna ako najväčší dar pre ľudské pokolenie.

         My dávame iným, lebo čakáme odmenu nie od ľudí, ale od Boha, ktorý je Láska sama. Dávať je znakom zdravého ovzdušia v manželskom živote. Bez tejto čnosti a ochoty sa život dopredu neposunie.

         Dávaním a následne vďačným prijímaním vzniká požehnaný kolobeh Božej milosti, na ktorej je rodina závislá.

 

         Všetci manželia sa môžu v tejto schéme prehlbovať vždy, keď sú prítomní na sv. omši. Tam budú stále počuť slová kňaza, ktorý koná v osobe Ježiša Krista a ktorý berie chlieb do rúk, vzdáva vďaky, láme ho a rozdáva tým, ktorí majú pripravené srdce. Slávenie eucharistie im túto požehnanú aktivitu pripomenie, ale zároveň ich obdarí aj potrebnou silou, aby v tejto činnosti vytrvali do konca.