Živiť sa Kristom

 

       V mnohých rodinách sa stáva, že deti, ktoré sa dostanú na prah dospelosti, odchádzajú do sveta. Idú za štúdiom, prácou i za dobrodružstvom. Svoj plán zvyknú predniesť príslušným autoritám, napríklad rodičom. Prvá otázka, ktorá sa objaví zo strany rodičov je: „Z čoho budeš žiť?“ Rodičia tým myslia, aký bude zdroj obživy, z čoho budú platiť ubytovanie a vôbec – z čoho budú platiť účty.

         Tieto skutočnosti sú nadčasové.  V menšej či väčšej miere sa budú objavovať v našich rodinách.

         Z Ježišovho prebodnutého boku sa zrodila Cirkev. Vieme, že ju brány pekelné nepremôžu, že bude trvať večne a že bude zhromažďovať tých, ktorí uveria v Krista, dajú sa pokrstiť a pôjdu cestou spásy skrze evanjelium.

         Z týchto definícií môže vzísť otázka: „Z čoho bude Cirkev žiť, keď jej Prozreteľnosť praje žiť na večné veky?“  Cirkev bude žiť z Ježiša Krista. Presviedča nás o tom aj liturgia, ktorá na prvý piatok mesiaca v spoločných modlitbách veriacich prosí: „Pane Ježišu, pomáhaj Cirkvi žiť z tvojej svätosti, múdrosti a lásky.“

         K tejto výzve môžeme ešte pridať úryvok z Knihy Zjavenia, kde sa píše: „A Duch i Nevesta volajú: Príď! Aj ten, čo počúva, nech volá: Príď! Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.“ (Zjv 22, 17)

         Pán nás týmto pozýva, aby sme neopovrhli jeho duchovným pokrmom. Akým spôsobom máme komunikovať s Kristom tak, aby sa stal pre  nás vyživujúcim prvkom?

 

    1.) Božie slovo nám odporúča, aby sme sa obliekli v Krista: „ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ (Rim 13, 14)

Bežne v živote sa stáva, že počujeme, ako nás niekto nabáda zvoliť si teplejšie oblečenie. Niekto zazvoní a naša reakcia je rozbehnúť sa k dverám. Stáva sa to aj v zimnom období. Práve vtedy niekto z domácich nás zastaví a povie: „Nechoď tak naľahko, daj si na seba niečo teplé.“ Takúto výzvu treba poslúchnuť, lebo v hre je naše telesné zdravie.

Každý, kto by chcel „len – tak naľahko vybehnúť do sveta“, sa môže dostať do ťažkých situácií. To „naľahko“ znamená bez Krista. Ide o životný štýl, ktorý vyplýva z evanjelia, ktorý si podľa slov svätopisca „oblečieme na seba“. Ochráni nás pred zimou odporu, pomôže nám v chlade neprajnosti a osvedčí sa v nečase ignorancie a nezáujmu. S tým musí kresťan počítať. Vybavený Ježišovým životným štýlom podľa evanjelia obstojí v rôznych protivenstvách tohto sveta. Toto myslí apoštol, keď nám odporúča, aby sme sa obliekli v Krista a nežili len – tak naľahko v tomto svete.

 

     2.)  Božie slovo nám odporúča „zobliecť si starého človeka“: „odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy.“
(Ef 4, 22)

Bežne sa stáva, že niekto z domácich poukáže na starší odev, ktorý máme doma na sebe. Povie: „Už to nenos, už je to staré.“ My odpovieme: „Ale ja sa v tom cítim dobre.“

     Pán Ježiš svojím veľkonočným dielom nám ukázal možnosti nového života. Sú však nezlučiteľné s tzv. starým odevom, ktorým je hriech. Preto nás apoštol povzbudzuje, aby sme si zobliekli starého, t. j. hriešneho človeka. Nie je to jednoduché. Mnohí zisťujú, že žiť v starom odeve hriechu je pre nich pohodlné. Necítia potrebu sa tohto odevu zbaviť. Milosti Ježišovho zmŕtvychvstania predpokladajú, že vynaložíme maximum síl na to, aby nás už nelákal starý šat hriechu, ale inšpiroval odev milosti, ktorú pre nás získal Kristus na Kalvárii.

 

     3.) Pán Ježiš hovorí o sebe, že je bránou k ovciam a k pastve: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“
(Jn 10, 9)

Čo to znamená? Iba s Božou pomocou môžeme vchádzať do tajomstva Božieho slova i eucharistie. Toto tajomstvo sa učíme celý život odhaľovať a prijímať ho na spôsob pokrmu pre večný život. S týmto tajomstvom potom vstupujeme do života, do všetkých životných zápasov a krížov, ktoré lemujú náš život. Posilnení touto nebeskou pastvou dokážeme v týchto zápasoch obstáť.

         Rovnako môžeme konštatovať, že posilnení týmto pokrmom aj vychádzame z tohto bodu pri riešení rôznych životných situácií. Vystupujeme po rebríku kríža a spoznávame stále viac a viac z toho, čo nám Boh pripravil vo večnosti. Celý náš život obsahuje vstupovanie a vystupovanie k hodnotám, ktoré máme na pozemskej púti objavovať. Iba cez Krista môžeme objaviť hodnotnú a trvácu pastvu pre svoje duše. Bez Krista ju neobjavíme a bez výživnej pastvy nemôžeme napredovať po ceste spásy.

 

         Každý z nás robí v živote dôležité rozhodnutia. Meníme bydlisko, pracovisko, ale vždy sa pýtame, z čoho budeme žiť. Táto otázka musí byť zodpovedaná. Súčasne s ňou je vždy aktuálna aj iná. Z čoho budeme ako členovia Cirkvi žiť po stránke duchovnej? Opäť sa nám ponúka Kristus ako hlava, ktorá nás vedie a živí. Núdzou trpieť nebudeme ak zostaneme s ním v trvalom kontakte. On nám zabezpečí všetko, čo je potrebné, aby náš život mal zmysel, hĺbku a aby vygradoval do večnosti.