Pri nakupovaní stretneme občas aj priateľov, či známych. Je logické, že prehodíme pár slov. Pri nedávnom stretnutí tohto typu sa ktosi pochválil, že kúpil pre každého člena rodiny teplomer, ktorý meria telesnú teplotu. Poznamenal, že sú digitálne, lebo tie považuje za presnejšie, ako klasické. Myslí si, že sú citlivejsšie na telesnú teplotu. Druhý, ktorý sa k debate pripojil, mu oponoval s tým, že klasika je klasika. Tak vznikla polemika, ktorá dala aspoň závdavok preto, aby sa priatelia mohli porozprávať, ak už nevyriešila odborný problém. Sú veci, ale aj osoby, ktoré sú citlivejšie na niektoré skutočnosti, ako iní. Vernejšie, presnejšie, precíznejšie vyjadria danú situáciu, ako v prípade iných.
Evanjelium nám ponúka exemplárny príklad citlivosti Ježišových učeníkov. Pán stúpa do Jeruzalema, aby zavŕšil dielo vykúpenia /Mk 10, 32-45/. Učeníci stúpajú s ním, počúvajú katechézu o nutnosti tejto obety, ale v mysli sa trasú pred tým, čo Ježiša čaká. Evanjelista napísal, že :"...stŕpli a so strachom išli za ním". Medzitým sa v spoločenstve rieši iná kauza. Zebedejovci žiadajú od svojho Pána akési výsostnejšie postavenie po jeho boku. Keď to ostaní počuli,:"...začali sa mrzieť na Jakuba a Jána". Ide o dve spontánne reakcie na nové skutočnosti v súvislosti s Ježišom. Reakcie učeníkov sú citlivé, presné, nenaučené, také, aké by sa dali očakávať aj od každého z nás. Je vidieť u nich človečinu.
Boh nám necháva priestor na to, aby sme citlivo, ľudsky reagovali na vzniknuté situácie, najmä vtedy, keď im celkom nerozumieme. Pti Ježišovi sa stávame citlivejšími, ľudskejšími. Možno by niekto čakal, že budeme hneď citlivejšie posudzovať veci podľa Ježišovho pohľadu. K tomu musíme dospieť a dozrieť. Najprv reagujeme ako /pre/citliví ľudia, ale vplyvom viery postupne, ako Božie deti, ktoré za normu posudzovania považujú teplomer evanjelia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára