Meno Vlasta Burián /1891-1962/ pozná každý fanúšik filmového umenia, najmä na území bývalého Československa. Poznáme ho ako Kráľa komikov. Dodnes sa jeho filmy premietajú s veľkým úspechom. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Na hrobe má výjav z kameňa. Bola tam,údajne, aj jeho busta, no tú niekto ukradol. Čo je však dôležité, zostali tam jeho dlane s prstami. Tie dlane, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou jeho hereckej geniality, tie dlane, ktoré tvorili základ jeho kreativity komika a ktoré predstavovali neopakovateľný druh gestikulácie. Kto videl niektoré z jeho filmov vie, že aj na tom postavil svoje umelecké kreácie.
Skutky apoštolov hovoria o tom, ako sa Pavol lúči s veriacimi v Efeze/Sk 20, 28-38/. Prihovára sa im takto:" Netúžil som po ničom striebre ani zlate ani odeve. Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou". Pavlove ruky boli vzácne nie kvôli hereckým, či iným kreáciám, ale preto, že si nimi zadovážil všetko pre živobytie a hlavne preto, že sú svedectvom jeho krvavého zápasu o svedectvo Ježišovmu evanjeliu. Jeho ruky reprezentujú všetky aktivity a obete, ktorými je život apoštola popretkávaný.
Koľkým rukám sme vďační za dary, ktoré nám od Boha sprostredkovali?! Určite máme na mysli najmä tie najbližšie-rodičovské. Nezabúdajme ani na ruky dobrodincov, ktorých sme v živote stretli viac ako dosť. Dali nám všetko. Pre danú chvíľu nám dali všetko, čo sme aktuálne potrebovali. Zvýraznime aj ruky kňazov, ktorí nám odovzdali všetky milosti potrebné k spáse. Položme dôraz na to, aby aj tie naše boli zdrojom všeobecných dobier, ktoré ľudia z nášho okolia od nás právom očakávajú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára