Prekonávanie vzdialeností

 

      V poslednom čase sa v slovníku človeka dnešnej doby objavuje sloveso „prekonať“. Najčastejšie ho dávame do súvislosti s COVIDOM 19. Do úvahy prichádza aj termín „choroba, slabosť alebo nejaká závislosť“.

         V živote sa učíme zdolávať a prekonávať rozličné ťažkosti. Vtedy cítime, že v nás pôsobí zvláštna sila, ktorá vychádza zvnútra, ktorá nie je samozrejmosťou, je Božím darom: v sile Božieho Ducha dokážeme prekonávať rozmanité formy zla.

         Ježišovi učeníci po zmŕtvychvstaní ich Majstra boli postavení pred výzvu. Museli zdolávať ťažkosti svojej doby. Mohli sa však spoliehať na silu zhora, lebo zostúpil na nich Duch Svätý.

         V Liste Rimanom čítame: „Bratia, všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“ (Rim 8, 14). My k tomu môžeme dodať: „všetci, ktorých vedie Boží Duch, dokážu prekonávať rozmanité problémy, vzdialenosti, ohraničenia.“

 

1.)  Apoštoli prekonali strach

Z Božieho slova vyplýva, že mali strach pred Židmi. Boli schovaní za zamknutými dverami. Stačilo pritom otvoriť dvere na miestnosti a vyjsť vonku. Ich príklad nám ukazuje, že to nie je také jednoduché.

V jednej televíznej relácii ponúkajú na predaj hotové byty alebo domy. Istá realitná agentka, aby získala klienta pre nejaký byt, použila vyjadrenie: „Otvoríte terasu a ste v raji.“ Myslela tým pekne upravený dvor a nádhernú záhradu.

Stačí otvoriť dvere viery, zbaviť sa strachu a objaviť raj, t. j. život podľa Krista. Ten je rajom uprostred toxicity dnešného sveta. Zmŕtvychvstalý Kristus nám zosiela svojho Ducha, aby sme sa nebáli otvoriť dvere Božiemu poznaniu.

 

 

2.)  Apoštoli prekonali jazykovú bariéru

Svätopisec to vyjadril takto: „...každý ich počul hovoriť svojím jazykom.“

(Sk 2, 1 – 11) Človek, ktorý vstupuje do cudzieho sveta, sa snaží prekonať jazykovú bariéru. Okolnosti ho donútia k tomu, aby sa naučil cudzí jazyk. Ak to dokáže, život v cudzej krajine sa mu zjednoduší a zároveň sa mu otvorí.

Mnohí ľudia dnes trpia negramotnosťou vo vzťahu k evanjeliu. Ono je pre

nich stále cudzou rečou, ktorú si ešte neosvojili. Mnohí sa o to ani nesnažia, hoci sú pokrstení a dokonca formálne prijímajú aj iné sviatosti.

Na druhej strane sú takí, ktorí poznajú reč evanjelia a chápu, že vôbec nie

je ťažká. Pán Ježiš preto, aby nás získal pre reč evanjelia, použil tento výraz: „...moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11,30)

Cirkev sa už 2000 rokov snaží odstraňovať túto bariéru evanjelia. Pracuje vedená Duchom Svätým na tom, aby sa jednotlivci, ktorí sa hlásia ku Kristovi, zbavovali negramotnosti Božieho slova. Preto sa v Cirkvi hlása Božie slovo najmä pri hlásaní eucharistickej slávnosti alebo aj pri iných príležitostiach.

V tomto duchu vstupujme na posvätnú pôdu eucharistického slávenia s tým,
že chceme počuť a porozumieť Božej reči.

 

3.)  Apoštoli prekonávali vzdialenosti

U sv. Marka čítame Ježišov odkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte

evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) V súčasnej dobe sa mnohí ľudia hrdia tým, že prekonávajú vzdialenosti. Sú to rôzni dobrodruhovia, cestovatelia, študenti a z donútenia aj utečenci.

Pri zdolávaní sveta a jeho vzdialeností treba vždy po sebe niečo zanechať.

Pred časom som sledoval dokumentárny film, ktorý tematicky čerpal z obd. 2. svetovej vojny. Ľudia v ktorejsi dedine, ku ktorej sa blížili okupačné vojská, museli rýchlo opustiť svoje obydlia. Keď cudzí vojaci vstúpili do prázdnych domov, nachádzali na stenách kríže, ktoré ľudia nestihli so sebou vziať. Tí, čo tam vstúpili, našli kríže, ktoré boli svedkom života, akým žili domáci obyvatelia.

Aké je dôležité, aby sme ďalším generáciám zanechali akoby znak hodnôt, ktoré sme vyznávali a podľa ktorých sme žili.

 

Čo zanechá po sebe dnešná generácia? Načo sa orientuje? Z čoho vychádza vo svojom živote? Tieto otázky sú veľmi nástojčivé a nabádajú súčasnú generáciu, aby prekonala vzdialenosť k Ježišovmu vykupiteľskému dielu.

Žiť podľa tohto tajomstva je najväčšou múdrosťou a jedine Boží Duch

nám môže pomôcť, aby sme túto vzdialenosť prekonali.