Dotyky

 

         V niektorých situáciách, ktoré prináša život, potrebuje niekto presvedčiť väčšinu. Podľa zákona stačí, keď získa na svoju stranu väčšinu a ostatní tým pádom nie sú preňho dôležití. Aspoň momentálne. Túto prax vidíme napríklad v politickej alebo spoločenskej sfére života.

Väčšina, to je pojem, ktorý k nám preniká z oblasti spoločenských vzťahov a tam, kde sa rozhoduje o nejakých dôležitých veciach. Ale aj v menších zoskupeniach – čo sa týka počtu alebo významu – sa táto prax ujíma. Výsledok je taký, o akom rozhodne väčšina. Väčšina je spokojná, ostatní sa musia zmieriť s faktom, podľa ktorého veci sa nevyvinuli podľa ich predstáv.

Pán Ježiš chcel pripraviť dôkladne svojich učeníkov na službu evanjelia. Poslal ich hlásať skutočnosť, že on je pravý Mesiáš, ktorý trpel, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Chcel ich pripraviť tak, aby všetci apoštoli v tieto pravdy uverili. Nechcel sa uspokojiť s tým, že väčšina uverila, iba Tomáš nie. (Jn 20, 19 – 31) Preto sa vrátil, aby ešte raz navštívil spoločenstvo svojich vyvolených apoštolov. Vrátil sa, aby presvedčil všetkých, teda aj Tomáša. Nestačilo mu, že väčšina uverila. Ježišov zámer vyšiel, Tomáš sa presvedčil, že je to skutočne Pán a vyslovil: „Pán môj a Boh môj!“

Výnimočné miesto v tomto procese mal jeho živý dotyk ruky s Ježišovým telom.

 

 

1.) „Vlož sem ruku!“

Týmito slovami Pán Ježiš povzbudil Tomáša. Nabáda ho, aby sa dotkol jeho tela.

         V živote sa niekedy dokážeme „vložiť“ do niečoho. Znamená to, že konkrétne a prakticky sa začneme zapodievať nejakou činnosťou, ktorá má veľký význam. Vložiť sa do rán človeka a do rán tohto sveta, znamená vložiť sa do procesu liečenia a uzdravovania. Prakticky sa to prejaví tak, že preukazujeme lásku a prinášame obetu. Takto poslúžime dobrým veciam. Svet má veľa rán, do liečenia ktorých sa môžeme vložiť.

         Občas sa stáva, žiaľ, že nejaký človek si zoberie život. Na jeho tele sú viditeľné hlboké rany, ale keď niekto začne skúmať príčiny, môže sa dozvedieť, že ranám telesným predchádzajú rany duševné. Do rán sveta sa vložíme aj tým, že necháme v sebe najprv pôsobiť evanjelium a sviatosti. Ide o liečivú masť, s ktorou v duchovnom slova zmysle prenikneme do rán sveta. V tomto smere môžeme urobiť veľa dobrého.

2.) „Dotknite sa ma!“

Týmito slovami vyzval Pán Ježiš apoštolov, aby sa dotkli jeho tela, a tak sa presvedčili, že je to neomylne on. Ten dotyk uzdravil ich dušu.

         Dotýkať sa máme Krista aj my. Robíme to vtedy, keď prijímame eucharistiu alebo keď sa pred ňou modlíme. Dotýkať sa máme aj mystického tela Kristovho – Cirkvi, čím jej dáme najavo jej oddanosť. Je žiaduce, aby sme sa dotýkali aj tohto sveta, t. j., aby sme s ním komunikovali. Potrebujeme sa dotknúť Pána, aby sme nadobudli primeranú mieru, v ktorej môžeme so svetom komunikovať a dotýkať sa ho tak, aby nás nevtiahol do svojich zhubných procesov. Prílišný dotyk so svetom môže uškodiť. Dotyk s Bohom môže byť neobmedzený, t. j. bez miery. No ten so svetom musí mať svoju mieru.

3.) „Vystri ruku!“

Týmito slovami Pán Ježiš posúril Tomáša, aby sa ho dotkol a presvedčil sa. Vystretá ruka je gesto. Napríklad také, že o niečo prosím a robím to často, vytrvalo a naliehavo.

         V tomto duchu máme prosiť Pána o rôzne dobrodenia pre svoj život. V duchu vystretá dlaň je charakteristická pre človeka, ktorý uveril v zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Vystretá dlaň znamená aj to, že nám ukazuje cestu. Aj my svojím spôsobom života môžeme iným ukazovať cestu.

         Každý veriaci ukazuje cestu iným ,či si to uvedomuje.  alebo nie, či sa mi to páči, alebo nie. V každom z našich kostolov má teraz dôležité miesto socha Zmŕtvychvstalého, ktorý má zodvihnutú ruku. Ukazuje cestu.

         Máme zdvihnúť svoju myseľ, najmä v dnešnej dobe, keď je mnoho malomyseľných ľudí a ľudí zlomených na duchu. Máme zdvihnúť svoje srdcia, lebo dnes srdce mnohým chýba, resp. bije im pre nesprávny a zhubný štýl života. Máme zdvihnúť svoju dušu, lebo mnohým našim veriacim chýba oduševnenie za svoje presvedčenie viery.

         Zmŕtvychvstalý Kristus sa nám zjavuje, tak ako apoštolom a dvíha nás, aby sme zanechali hriech a hľadeli na vyššie hodnoty.

        

         Toto tajomstvo, ktoré Cirkev slávi, má v sebe takú moc, ktorá môže presvedčiť všetkých. Pán Ježiš sa neuspokojuje iba s väčšinou. On prišiel a vykonal svoje vykupiteľské dielo preto, aby oslovil všetkých. Veď svoj život položil za všetkých! Nikto z nás by nemal byť ľahostajný voči utrpeniu Pána Ježiša, ale aj voči utrpeniu tohto sveta. Tak ako apoštoli, aj my všetci jednomyseľne zotrvávajme na modlitbách a prijmime od Pána pozvanie a poslanie na to, aby sme vydali svedectvo o zmŕtvychvstalom Pánovi.