Manželské jubileum

  

         Jedna z najznámejších rockových skupín na území bývalého Československa je aj skupina Olympic. Jedna z jej piesní obsahuje refrén: „Já, já, jenom já...“

         Autor textu piesne zdôrazňuje myšlienku sebeckého a egoistického pohľadu na svet okolo seba. Takýto pohľad nikdy neprinesie nič podnetné a užitočné.

         Omnoho plodnejší je pohľad na svet, ktorý by sme mohli vyjadriť slovom „my“. Teda nie „ja“, čo býva prejavom sebectva a majetníckosti, ale uvažovanie v širšom kontexte, t. j. „my“.

         Toto je jeden z prvých krokov, ktorý musia urobiť manželia vstupujúci do manželského zväzku. S pohľadom „ja“ by ďaleko nedospeli.  S pohľadom „my“ sa dostanú v živote ďalej.

         Ktoré momenty podnecujú v človeku pohľad v duchu „my“? Môžeme sa inšpirovať stretnutiami apoštolov so Zmŕtvychvstalým Pánom.

1.) Apoštol Peter inkognito nasleduje svojho Majstra, ktorého zatkli a vyšetrujú ho pred najvyššími orgánmi.

Aj keď sa Peter schováva a zapiera svoju identitu Ježišovho učeníka,
aj tak je odhalený nemilosrdným pohľadom služobníctva: „Aj ty patríš k jeho učeníkom...“ alebo: „Aj ty si bol s ním...“

Tento týždeň, vo štvrtok, bol Svetový deň Zeme. Parkoval som pred jednou základnou školou. Z budovy vychádzali žiaci a každý z nich mal v ruke nejaký pracovný nástroj, t. j. rýľ, hrable a pod. Týmto dali najavo, že počas svojho života patria tejto Zemi, že sa k nej hlásia a že ju chcú zveľaďovať, očisťovať a odľahčovať od všetkého škodlivého. Pekná symbolika!

Aj manželia, ktorí sa hlásia ku Kristovi dávajú najavo rozmanitým spôsobom, že chcú patriť Jemu; že život s Ním spôsobuje odľahčenie, očistenie a prevzdušnenie nielen vonkajšieho priestoru, ale aj atmosféry v duši.

Pestovaním vzťahu ku Kristovi sa zvýrazňuje v manželstve a v rodine to dôležité „my“. Človek pozerá na svet Ježišovými očami a hľadá zakotvenie v jeho osobnosti.

2.) Apoštoli stolovali s Ježišom pred jeho obetou na kríži.

Sv. písmo hovorí, že Ježiš vzal chlieb, namočil ho v mise, čo bola na stole, a tak podával jesť svojim učeníkom.

         V živote si ľudia podávajú akoby obyčajný chlieb. Bez ničoho. Len tak. Ale sú ľudia, ktorí si podávajú chlieb, ktorý bol ponorený v náuke evanjelia – a v tom je zásadný rozdiel.

         Obdarovať iného iba z čisto prirodzených dôvodov a obdarovať človeka chlebom nie jednoduchým, ale takým, ktorý je presiaknutý Ježišovou náukou, nie je to isté. Takéto zázemie v rodine má vychovávať členov rodiny k tomu, aby zdôrazňovali dôležitosť Božieho slova a sviatostného života a ich  vplyv na každodenný život.

         V spoločenstve apoštolov s Ježišom sa ukazuje, aké je dôležité vzájomné obohacovanie sa a odovzdávanie si hodnôt. Biblické podávanie chleba ako pokrmu znamená, že je dôležité odovzdávať si nielen životnú skúsenosť, ale aj svedectvo viery a prajnosti, ktorá život v rodine prehlbuje.

3.) Apoštoli dostali možnosť dotknúť sa Ježišových rán po jeho zmŕtvychvstaní.

V tomto prípade išlo o overenie autenticity Učiteľa z Nazareta. Bolo to dôležité preto, aby apoštoli mohli povedať: „Ten, koho rán sa dotýkame, je Ježiš z Nazareta, ktorého sme dôverne poznali, obdivovali ho a vložili doňho všetky svoje nádeje.“

         Je dôležité, aby sa rodiny a manželia dotýkali nielen svojich rán v prenesenom slova zmysle, ale a rán celého sveta. Ten, kto sa dotýka rán iného, ako keby chcel tie rany zahojiť, liečiť; akoby ich chcel do istej miery prevziať na seba  - aspoň časť z nich. Dotýka sa to známeho biblického vyjadrenia: „Neste si vzájomne bremená.“

         Sú ľudia, ktorí sa dotýkajú rán sveta alebo jednotlivcov preto, aby ich jatrili a spôsobovali tým väčšiu bolesť. No vďaka bohu, poznáme ľudí, ktorých dotyk s ranami sveta je liečivý a blahodarný. Nápadne sa podobá na reakciu Samaritána z evanjelia, ktorý sa dotkol rán pocestného a liečil mu ich.

         V rodine vítame také zázemie, v ktorom je liečenie rán – nielen tých telesných – samozrejmosťou. V takej rodine sú k dispozícii duchovné lieky, ktoré spôsobujú ovlaženie, zjemnenie bolesti a produkujú medikamenty presahujúce rámec pozemského sveta.

         Ak ľudia žijú s Bohom, dostáva sa im liečivých milostí, ktoré poslúžia nielen im, ale aj ľuďom v okolí ich života.

         S radosťou vítame také manželstvá a atmosféry rodinného života, kde to „my“ je výsledkom hľadania a nachádzania Ježiša Krista. Jeho vzor zbavuje ľudí sebectva, individualizmu a pomáha im objaviť silu spoločného hľadania pravdy.

         Nejde len o pravdu v bežnom význame života, ale aj o Pravdu – o Ježiša Krista. Takýto postoj k životu ich nesklame, ale zachová dielo ich rúk až do večnosti.