Veľkonočná viera

         Pred časom som bol svedkom rozhovoru dvoch ľudí, ktorý sa týkal bežného života v spoločnosti. Rozhovor nemal duchovný, náboženský charakter. Napriek tomu sa jedna zo zúčastnených stránok vyjadrila takto: „Daj mi zo svojej viery!“

         V rozhovore nešlo o vieru v teologicko – náboženskom zmysle, ale o vieru, o ktorej sa vyjadrujeme v bežných profánnych veciach.

         Slávime veľkonočné sviatky. Ich základom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Svet nás preto oslovuje touto výzvou: „Dajte zo svojej viery!“ On túto vieru nemá. Ale napriek tomu čaká, že my tou svojou budeme svet obohacovať v duchovnom slova zmysle. Čo je okrem iného obsahom veľkonočnej viery?

 1.) Viera nie je čistá naivita, ale hlavne dôvera.

Evanjelium hovorí o tom, ako ženy prišli v prvý deň týždňa zavčas rána k Ježišovmu hrobu. Niesli so sebou voňavé oleje, ktorými chceli pomazať Ježišovo mŕtve telo. Urobili to napriek tomu, že hrob bol zatarasený balvanom. (Lk 24, 1 – 12) Čo je to, naivita, dôvera? Ak je to naivita, tak potom taká, ktorá dôveruje Bohu. V každom prejave viery sa nachádza aspoň trochu  zdravej naivity.

Od tých čias majú veriaci so sebou taký olej milosti, ktorý

odvaľuje balvany. Nie také, aké sa nachádzajú pri hroboch, ale také, ktoré objavíme v ľudských srdciach.

Človek by povedal, že je to nemožné. Ale Boh aj prostredníctvom posvätnej naivity viery rúca prekážky pri dosahovaní dobrého diela.  Toto by mal vnímať každý kresťan.

 2.) Viera nie je iba senzácia, ale aj primeraná zvedavosť.

Evanjelium hovorí, že ženy sa vrátili od hrobu a zvestovali

apoštolom, čo videli. Apoštoli reagovali slovami, že je to blúznenie. Napriek tomu tam Peter s Jánom išli, aby sa presvedčili. Lákala ich senzácia alebo išlo o ich zvedavosť? Alebo o zodpovednosť  za čistotu ohlasovaného tajomstva?

Senzácia má krátkodobé trvanie. Zdravá zvedavosť spojená so

zodpovednosťou pretrváva. Skúsenosť nás učí, že jedna senzácia v živote strieda druhú. Ale zvedavosť po pravde je skutočná, nemenná, pretrvávajúca a večne zamestnávajúca vnútro človeka.

         Zvedavosť po Božej pravde je aktuálna stále. Je aj teraz,
pri oslave Zmŕtvychvstalého. Pýtame sa, čo nám Zmŕtvychvstalý zošle. Od čoho nás odbremení, čo sa v našom živote zmení, či budeme otvorení skutočnostiam, ktoré nám on, Víťaz nad hriechom a smrťou, zošle.

 3.) Viera v Boha nepatrí do sféry fantasy.

Ide o žáner, ktorý je rozšírený v literatúre a vo filme. Je dobré,

ak má človek fantáziu, predstavivosť, sklony ku kreativite, víziu, myšlienku.

Ide o vzácny dar. Na druhej strane niekedy počujeme
medzi ľuďmi výraz – fantazíruješ. Znamená to, že niekto hovorí nereálne myšlienky, ktoré sa vymykajú z normálneho života.

Ženy z evanjelia sa pri Ježišovom hrobe rozprávali s anjelmi. Tí,

ktorí ich počúvali, ich možno upodozrievali z toho,
že fantazírujú. Svet zaradil kresťanov do tejto kategórie –
do kategórie: fantasy. Hovorí, že fantazírujeme, lebo komunikujeme so svetom svätých a anjelov. Robíme tak cestou modlitby. Komunikujeme aj s anjelským svetom, t. j. so svetom čistým, očisťujúcim, prinášajúcim čistý produkt Božej lásky. S týmto svetom sa stretávame v eucharistii, v Božom slove, v spovedi...

Tu nejde o svet fantasy, ale o realitu. Náš príklon
ku komunikácii s iným svetom nie je iba útekom od reality. Naopak. Stáva sa východiskom a vstupom do kontaktu so živým Bohom. Veľkonočné sviatky nám práve takúto možnosť prinášajú. Máme možnosť vstúpiť do kontaktu s Pánom života a smrti a zároveň môžeme nájsť zdravú a užitočnú mieru vzťahu so svetom pozemským.