Pred
časom som bol svedkom rozhovoru dvoch ľudí, ktorý sa týkal bežného života v spoločnosti.
Rozhovor nemal duchovný, náboženský charakter. Napriek tomu sa jedna zo
zúčastnených stránok vyjadrila takto: „Daj mi zo svojej viery!“
V rozhovore
nešlo o vieru v teologicko – náboženskom zmysle, ale o vieru, o ktorej
sa vyjadrujeme v bežných profánnych veciach.
Slávime
veľkonočné sviatky. Ich základom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Svet nás preto
oslovuje touto výzvou: „Dajte zo svojej viery!“ On túto vieru nemá. Ale napriek
tomu čaká, že my tou svojou budeme svet obohacovať v duchovnom slova
zmysle. Čo je okrem iného obsahom veľkonočnej viery?
Evanjelium hovorí o tom, ako ženy
prišli v prvý deň týždňa zavčas rána k Ježišovmu hrobu. Niesli so
sebou voňavé oleje, ktorými chceli pomazať Ježišovo mŕtve telo. Urobili to
napriek tomu, že hrob bol zatarasený balvanom. (Lk 24, 1 – 12) Čo je to,
naivita, dôvera? Ak je to naivita, tak potom taká, ktorá dôveruje Bohu. V každom
prejave viery sa nachádza aspoň trochu
zdravej naivity.
Od
tých čias majú veriaci so sebou taký olej milosti, ktorý
odvaľuje balvany. Nie také, aké sa
nachádzajú pri hroboch, ale také, ktoré objavíme v ľudských srdciach.
Človek by povedal, že je to nemožné. Ale
Boh aj prostredníctvom posvätnej naivity viery rúca prekážky pri dosahovaní
dobrého diela. Toto by mal vnímať každý
kresťan.
Evanjelium
hovorí, že ženy sa vrátili od hrobu a zvestovali
apoštolom, čo videli. Apoštoli reagovali
slovami, že je to blúznenie. Napriek tomu tam Peter s Jánom išli, aby sa
presvedčili. Lákala ich senzácia alebo išlo o ich zvedavosť? Alebo o zodpovednosť
za čistotu ohlasovaného tajomstva?
Senzácia má
krátkodobé trvanie. Zdravá zvedavosť spojená so
zodpovednosťou pretrváva. Skúsenosť nás
učí, že jedna senzácia v živote strieda druhú. Ale zvedavosť po pravde je
skutočná, nemenná, pretrvávajúca a večne zamestnávajúca vnútro človeka.
Zvedavosť
po Božej pravde je aktuálna stále. Je aj teraz,
pri oslave Zmŕtvychvstalého. Pýtame sa, čo nám Zmŕtvychvstalý zošle. Od čoho
nás odbremení, čo sa v našom živote zmení, či budeme otvorení skutočnostiam,
ktoré nám on, Víťaz nad hriechom a smrťou, zošle.
Ide o žáner,
ktorý je rozšírený v literatúre a vo filme. Je dobré,
ak má človek fantáziu, predstavivosť,
sklony ku kreativite, víziu, myšlienku.
Ide o vzácny dar.
Na druhej strane niekedy počujeme
medzi ľuďmi výraz – fantazíruješ. Znamená to, že niekto hovorí nereálne
myšlienky, ktoré sa vymykajú z normálneho života.
Ženy z evanjelia
sa pri Ježišovom hrobe rozprávali s anjelmi. Tí,
ktorí ich počúvali, ich možno
upodozrievali z toho,
že fantazírujú. Svet zaradil kresťanov do tejto kategórie –
do kategórie: fantasy. Hovorí, že fantazírujeme, lebo komunikujeme so svetom
svätých a anjelov. Robíme tak cestou modlitby. Komunikujeme aj s anjelským
svetom, t. j. so svetom čistým, očisťujúcim, prinášajúcim čistý produkt Božej
lásky. S týmto svetom sa stretávame v eucharistii, v Božom slove,
v spovedi...
Tu
nejde o svet fantasy, ale o realitu. Náš príklon
ku komunikácii s iným svetom nie je iba útekom od reality. Naopak. Stáva
sa východiskom a vstupom do kontaktu so živým Bohom. Veľkonočné sviatky
nám práve takúto možnosť prinášajú. Máme možnosť vstúpiť do kontaktu s Pánom
života a smrti a zároveň môžeme nájsť zdravú a užitočnú mieru
vzťahu so svetom pozemským.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára