Mnohí ľudia sledujú v TV súťažno-poznávacie programy. Myslím teraz na rôzne vedomostné kvízy, ktorých je neúrekom. Obyčajne je to tak, že k dispozícii je istý počet tém, z ktorých si súťažiaci vyberie takú, o ktorej si myslí, že mu vyhovuje. Ostatné odsúva, kým nie je nútený si neskoršie vybrať aj z tých, v ktorých nie je doma.
Život nie je vedomostný kvíz, ale svet aj tak odsúva niektoré témy bokom, lebo mu nesedia do programu a životného štýlu. Takou témou je napr. hriech. Veľa o tom čítame u sv.Jána/1 Jn 1, 5-2, 2/. Evanjelista sa nám priam otcovsky prihovára:"Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého". Prečo sa svet opatrne vyhýba téme hriechu?
1.,Priznanie hriechu znamená priznať slabosť. Dnes sa nosí presvedčenie, že pre slabého miesta niet, obstoja iba silní a dokonalí. Dnes sme svedkami kultu silných a dokonalých, samozrejme zo stránky vonkajšej. Vnútorná zaujíma málokoho.
2.,Priznanie hriechu vedie človeka k akejsi sebareflaxii a snahe niečo v sebe zmeniť. Ani toto nemá svet na programe dňa: Som aký som! Zostaň sám sebou! Ešte tak revízia prístupu k práci, odborný rast, to áno. Ale zmena vo vnútri, v duši, to si žiada človeka navštíveného Božím Duchom.
3.,Priznanie hriechu znamená aj následné pokánie, t.j.odčinenie spáchanej zloby. A pokánie -
to je zásah do slobody, do toho, čo môžem a čo tak rád vykonávam. Je to neraz nemilosrdné obmedzenie, ku ktorému sa pristupuje dosť ťažko. Mnohí to nechápu ako očistenie a zadosťučinenie, ale ako neradostné a nepríjemné obmedzenie ľudskej svojvôle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára