VRCHOL KARIÉRY UČITEĽA Z NAZARETA

 

 

         Naša najúspešnejšia lyžiarka, olympijská víťazka, Petra Vlhová, sa nedávno vyjadrila: „Moja kariéra sa preklápa.“ Tým naznačila, že je na vrchole a že postupne s pribúdajúcim vekom jej budú ubúdať sily a isto aj jej úspechy. Mnohí sa pýtajú: „Čím nás ešte potom poteší, keď sa jej kariéra preklopí do druhej časti?“ Toto vyjadrenie naznačuje, že pristúpila aj na iné priority v živote. Športovať donekonečna nemôže, lebo fyzický vek a telesné sily človeka limitujú. Nedá sa donekonečna vyhrávať.

         Evanjelium hovorí, že Ježiš slávnostne vystupuje do Jeruzalema.
(Lk 19, 28 – 40) Ježiš z ľudského pohľadu sa nám javí ako taký, ktorý je na vrchole svojej kariéry. Sprevádzajú ho učeníci, jeho najbližší a priaznivci. Pripravili mu ovácie a s neskrývaným obdivom mávajú na jeho slávu. Jeho pozemský život sa však preklápa. Je na vrchole popularity, ale tie skutočné vrcholy, ktoré nemajú nič spoločné s pozemskou kariérou, ho ešte len čakajú. Boží ľud očakáva, že každú chvíľu zavŕši svoje vykupiteľské dielo na Kalvárii.

         Aj jemu zoberie utrpenie sily, ale nie natoľko, aby mu zabránilo vystúpiť na kríž. Čo nám teda môže ponúknuť tento velikán svojej doby a všetkých čias, Rabbí z Nazareta?  Čo nám môže ponúknuť ten, ktorý hlásal večný život, ale o chvíľu dokoná svoj život uprostred hrozného utrpenia a poníženia? Prináša nám nový pohľad na život.

1.)  „Z niečoho musíme žiť!

Koľkokrát vysloví človek túto vetu počas svojho života? Aktuálnou sa stáva vtedy, keď sa začne v základoch otriasať existenčná rovina jeho života. Práca, zamestnanie sa stávajú témou dňa. Božie slovo tomu neprotirečí, ale odpovedá: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4, 4)

         Našou úlohou je nájsť súlad a jednotu medzi oboma chlebami – každodenným, ktorý býva na stole v kuchyni i tým sviatostným, ktorý má svoje miesto na stole obetnom.

         Pred niekoľkými dňami som počul v správach hlas odborníka: „Chleba bude tohto roku dosť, len bude drahší.“ Cirkev už 2000 rokov učí: „Eucharistický chlieb nechýba. On je tu stále, len bude vždy rovnako drahý, veď je zhotovený za cenu krvi Ježiša Krista.“

         V súvislosti s prvým chlebom dúfame, že raz bude lacnejší a s tým druhým, že nás povzbudí a posilní na ďalekej ceste do Božieho kráľovstva.

     2.) Žiť podľa niečoho

Častokrát počujeme takéto názory: „My žijeme podľa prírody.“ „Žijeme podľa svedomia.“ „Žijeme slobodne.“ Ide o zaujímavé heslá, ktoré poukazujú na hodnotné veci. Lenže niekedy ľudia zvyknú takýto štýl života zahnať do extrému, t. j. na úkor normálnosti. Potom takéto diela človeka skôr degradujú ako dvíhajú. Keď však povieme, že chceme žiť podľa Ježiša Krista, nemôžeme sa pomýliť. Je čas vrátiť Ježišovi také miesto v našom živote, ktoré mu patrí.

         V istej obci opravovali múr cintorína. V zemi našli zabalenú sochu, ktorú tam kedysi dávno zakopali farníci. Pochádzala z ich kostola. Modernizovali kostol, nevedeli, čo s ňou, videla sa im nevhodná do obnovených priestorov, a tak ju zakopali na cintoríne. Keď ju po dlhých rokoch vykopali ich potomkovia, povedali: „Aká krásna socha!“ Očistili ju a dali ju naspäť do kostola.

         My, ľudia, takto konáme. V dobrom úmysle niektoré veci zakopávame, no po čase po nich siahnu naši potomkovia a dávajú im naspäť dôstojné miesto. Dnes je čas prideliť definitívne miesto pre Ježiša Krista v srdci každého z nás.

3.) Žiť pre niečo

Jeden z najpopulárnejších svetových hercov, Bruce Willis, trpí chorobou, ktorá sa nazýva afázia. Stručne povedané, ide o poruchu komunikácie s ľuďmi. Mnohí starší ľudia povedia: „Ja už žijem pre svoje deti a vnúčatá.“ Pre seba už nie, lebo strácajú schopnosť plnohodnotne komunikovať s pozemským svetom. Ten už ich nenasýti, neosloví ich, neohúri ich, neprekvapí ich. Uvedomujú si, že žiť sa musí najmä pre vyššie hodnoty.

         S pribúdajúcim vekom väčšina ľudí túži komunikovať so svetom Boha. Tento svet ho začína zaujímať a napĺňať viac ako kedykoľvek predtým. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre našu spásu.

     

    Mali by sme v živote preklopiť svoje priority. Pozemský svet nenasýti naše najvnútornejšie túžby, musíme hľadať inde, a to vo svete, ktorý nám zvestoval a priblížil Ježiš Kristus. Tento svet bude stále aktuálny a zostane navždy neporušený.