sobota 2. apríla 2022

Pristihnutí

 Medzi staršie diela populárnej skupiny Team patrí CD s názvom:Pristihnutý pri živote. Dalo by sa vyjadriť takto: tam, kde je smútok, bolesť a neistota životnou normou, tam je život radosti so všetkými prejavmi akousi raritou a jedinečným prvkom. Takto možno vykresliť obraz života, ktorý sa zmieta v hriechu a nepozná východisko, nepozná Vykupiteľa. Až príchodom Pána, ktorý obetuje svoj život za každého človeka, až potom prichádza realita pravého života, zameraného na večnosť. Každý človek, ktorý uveril v Zmŕtvychvstalého, sa javí ako pristihnutý pri živote, ktorý má vyššie ambície, ako je pozemský pobyt. 

    Evanjelium prináša niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú pristihnutia pri nejakej činnosti /Jn 8,1-11/.

    1.,Židia priviedli k Ježišovi nejakú ženu, ktorú pristihli pri cudzoložstve. Pravdepodobne doplatila na pripravenú pascu, ktorú jej zlomyseľne pripravili. A od Ježiša čakali, že potvrdí Mojžišov výrok smrti ukameňovaním. Neprajníci využili ženinu slabosť a majstrovsky jej nastavili takú pascu, z ktorej sa nedalo uniknúť. 

    Koľko je dnes ľudí, ktorí sa takto zlomyseľne realizujú?! Poznajú slabosti iných a chystajú návnady. A potom sa morbídne tešia, že kohosi potopili ešte viac, ako bol. Pritom im takáto situácia poslúži ako vzor dokonalej zábavy a škodoradosti. Našťastie, vo svete je veľa jednotlivcov a spoločenstiev, ktoré zmýšľajú a konajú opačne. Slabých a nemohúcich sa ujímajú a snažia sa im ukázať novú cestu a hlavne zmysel života bez závislosti. Nikdy netreba opovrhovať slabými ľuďmi, už len z toho dôvodu, že kedykoľvek môžeme stáť na ich mieste a zmietať sa v bahne duchovnej alebo telesnej biedy. 

2.,Aj Ježiš bol dnes pristihnutý. Bol pristihnutý ako píše po zemi, do piesku. Je jasné, že písmo v piesku je nestabilné, nemá dlhé trvanie. Stačí, aby prišiel dážd alebo silný vietor a to, čo je napísané v piesku, ľahko sa nenávratne stratí. Prečo to Ježiš urobil? Možno preto, aby Židom, ktorý privliekli úbohú ženu k nemu naznačil, že ich túžba po spravodlivosti nie je úprimná. Má parametre písma v piesku, ktoré má krátkodobú trvácnosť a neprináša nijaké hlbšie posolstvo. 

    V Spišskej Kapituli sa nachádza známa Katedrála sv. Martina. Keď pristúpite bližšie k obvodovým múrom, zistíte, že sú popísané. Z diaľky to tak nevidno. Je to písmo, ktoré je staré aj niekoľko sto rokov. Vyryli ho tam ľudia, ktorí kostol čistili alebo opravovali. Nápisy, väčšinou mená sú vyryté v maďarčine, nemčine alebo latinčine. Vyryté mená dnes nikomu nič nehovoria. Pretrvali preto, lebo sa nachádzajú vysoko od zeme. Keby boli situované napr. vo výške človeka, už dávno by ich niekto odstránil. 

    Človek, ktorý životom nepíše do piesku, ale tvorí trvalú pečať svojho života, posúva svoj život vyššie, t.j. stavia ho na vyšších, ako pozemských hodnotách. Jeho dielo sa stáva takmer nezničiteľným, lebo poukazuje na Boha. Je vyššie ako iba pozemské zmýšľanie. V tomto čase skúmajme, či náše pôstne aktivity nezostávajú iba v nestálom prostredí piesku, že nevedú náš život do hĺbky. Lebo jedine tam sa môžu stretnúť s Bohom. V opačnom prípade sa stane, že hocijaký živel nám ich odstráni a odnesie do nenávratna. 

    3., Židia pristihnutí pri vyznaní hriešnosti. Ide o vzácny jav. Farizeji a zákonníci opúšťajú pred Ježišom bojisko. Vzdávajú sa. Stačila na to jediná Ježišova výzva: kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. Po tomto sa všetci vytratili. Nepriamo priznali, že sú hriešnici, že ich tiež tlačí svedomie. Od Ježiša dostali veľkú lekciu, ktorá ich mala vychovávať. Za iných okolností, by poprední Židia takéto vyznanie slabosti neabsolvovali. Pred Učiteľom z Nazareta však museli kapitulovať. 

    Nie je to jednoduché, priznať si vinu. Iba  úprimná sebakritika spojená s pokáním,v prítomnosti Ježiša, robí v živote zázraky. Posúva ho vpred, v ústrety Bohu. V súčasnom ponímaní života je vyznanie slabosti a hriešnosti chápané ako prekážka v napredovaní mocenskom , kariérnom a materiálnom. Ľudí, žiaľ až tak veľmi nezaujíma, že pre Božie kráľovstvo sa počíta s napredovaním duchovným. A jeho súčasťou je aj vedomie hriešnosti a nutnosti vnútornej očisty. Svet nás kresťanov často pristihne pri takomto vyznaní, napríklad sviatostnom. Bohu vďaka, že je to tak. Svet  potrebuje takých ľudí, ktorí pokorne ľutujú svoje previnenia a až tak pozerajú do budúcnosti. Pohľad do budúcnosti bez znakov pokánia a spoločenstva s Ježišom je prázdny a postavený na vratkom základe. 

    Nech nás veľkonočný čas nájde pristihnutých pri živote. Nie pri hocijakom živote, ale pri živote, ktorý ohlasoval Kristus a za ktorý on sám priniesol jedinečnú a prebohatú obetu, z ktorej čerpajú všetci, ktoré hľadajú hodnoty večnosti. Život sám prišiel medzi nás! Staňme sa nositeľmi tohto života, lebo iba tak naplníme poslanie, ktoré nám odovzadal Zmŕtvychvstalý Pán. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára