Smrti človeka predchádzajú rôzne situácie. Napr. dlhodobá choroba, ktorá postupne človeka stravuje a avízuje, že koniec sa blíži. Inokedy smrť prekvapí. Nečakane vstúpi do života človeka a nikto nič proti tomu nezmôže. V takomto prípade príbuzní a priatelia spomínajú, čo stihol ich zosnulý priateľ urobiť. Skúmajú posledné hodiny a dni jeho života a konštatujú, že odišiel plný energie na vrchole svojich síl.
Na základe svedectva Svätého Písma vieme povedať, čo robil Pán Ježiš posledné dni pred svojim umučením. Pre našu úvahu sú dôležité dve hostiny, ktoré sa odohrali za jeho prítomnosti:hostina v dome rodinného priateľa Lazára a tá, ktorá vstúpila do dejín ako mimoriadna udalosť-Posledná večera. Medzi nimi nachádzame určité spoločné črty. Ktoré?
1.,V dome Lazára bola Marta tá, ktorá obsluhovala. Pri poslednej večeri obsluhoval sám Ježiš. Písmo hovorí, že vzal smidku chleba, namáčal ju v mise a tak dával svojim apoštolom. Nedával im obyčajný chlieb, ale namáčal ho do misy a tak odovzdáaval učeníkom do rúk. Ak sme úprimní, musíme stále ďakovať Bohu za to, že nám poslal ľudí, ktorí nám dávali chlieb t.j.akékoľvek dobro, ktoré nás v živote dvíhalo. Či už materiálne alebo duchovné. A ešte viac bývame vďační, ak podávané dobro bolo najprv ponorené do evanjelia. Zistili sme, že to dobro malo podnety a dôvody evanjeliové, že darca bol silno ovplyvnený duchom Božieho slova. Chlieb mal potom inú príchuť, nebol obyčajným suchým chlebom, ale bol presiaknutý motiváciou Božieho kráľovstva. Na takýchto ľudí spomíname do konca života. Mnohí dávajú chlebu života pečať evanjelia.
2.,Počas hostiny u Lazára, vzala Mária vzácny a drahý olej a pomazala ním Ježišove nohy. Pri Poslednej večeri vzal Ježiš nádobu s vodou a umyl apoštolom nohy. V tom čase a vo vtedajšej kultúre išlo o prejav úcty. Vtedy bol človek viac pútnik, ako je tomu dnes. Je prirodzené, že unavené a zaprášené nohy potrebovali očistu a odpočinok. Aj v tomto prípade ide o možnosť vydať svedectvo. Nič tak nepovzbudí, ako keď vidíme, že niekto má záujem, aby očistil svoju dušu a dožičil jej možnosť odpočinku. Duša človeka je veľmi namáhaná, preťažená a niekedy aj premožená svetom. Veľmi nás povzbudí skutočnosť, keď vidíme, ako sa človek usiluje dostať znova do duchovnej kondície cez pokánie, ľútosťa sv. zmierenia. Pútnik dneška potrebuje v prvom rade kúpeľ duchovnej očisty. A Cirkev ponúka k tomu dostatok možností. Kňaz pri svätej omši hovorí primeranú formulku:"Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu". Ona vždy zostane aktuálnou pre každého z nás.
3.,Ježiš stoloval v dome toho Lazára, ktoré vzkriesil, keď už bol mŕtvy. Učiteľ z Nazareta ho vtedy zavolal slovami:"Lazár, poď von!" /Jn 11,1-45/. Pri Poslednej večeri, však Ježiš, poslal von iného človeka-Judáša. Urobil tak slovami:"Čo chceš urobiť, urob čo najskôr". A Judáš vyšiel von. Tu ide o.i. aj o dar slobody. Lazár po svojom vzkriesení sa stal svedkom Božej moci, ktorá sa na ňom prejavila. Mnohí ľudia vtedy prichádzali do jeho domu a prejavovali mu zvláštnu úctu. A mnohí aj v Ježiša uverili. Judáš bol človek, ktorý zneužil Božie dary. Sloboda človeka spočíva aj v tom, či má záujem byť reprezentantom Božích záujmov a poukázať na Ježiša Krista ako darcu všetkého dobra. Veriaci človek by mal denne opakovať slová vďaky Pánovi za všetky dobrodenia, ktoré denne dostáva. Ak je slobodný v duchu, cíti, že tento úkon sa stáva vecou vďačnosti a spravodlivosti voči Bohu, ktorý rád obdarúva človeka mnohými darmi. Svoj život by sme mali bilancovať v duchu týchto myšlienok a pohnútok, aby srdce naplnené vďačnosťou mohlo pokojne prekročiť prah večnosti.
My, putujúci kresťania máme k dispozícii vzácny dar-eucharistické slávenie /stolovanie/. V atmosfére tejto slávnosti sa stretáme s Pánom, ktorý nás obdarúva veľkými darmi milosti. Pamätajme na to, že tieto dary sú výsledkom jeho veľkolepého diela umučenia a zmŕtvychvstania. Učíme sa, že obeta, modlitba a pokrm jeho Tela a Slova sú pre nás istotou na ceste do večnosti. V tejto nádeji prežime veľkonočné sviatky, ale aj slávnosti, pri ktorých sa lúčime so svojimi najbližšími.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára