Človek, ktorý sa dostane na určitú úroveň spoločenského rebríčka, má právo na svoj portrét. Vidíme ho potom v kanceláriách, úradoch, sídlach rôznych inštitúcií. Fotografie sú pekné farebné a hlavne také, že na na tvárach jednotlivcov nevidno nedostatky. Nijaká jazva, vyrážka, bradavica, rana ani stopy po prípadných kiahniach...Všetko je retušované, na obraze je takmer dokonalá tvár.
Pán Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom /Lk 24, 35-48/. Aby ich presvedčil, že je to naozaj on, lebo pochybovali, ukázal im "ruky a nohy". Rany po klincoch ich presvedčili definitívne. Znaky a stopy po umučení si Ježiš na svojom tele nechal. Nijaká retuš!. Tu neplatí, že rany a jazvy by niekoho špatili a už vôbec nie Mesiáša. Práve naopak. Stopy umučenia pripomínajú absolútnu dokonalosť obety, ktorú Kristus priniesol na oltári kríža. Nedokážeme si predstaviť kríž ani Ježišov obraz bez znakov umučenia. Ak by tak bolo, pýtali by sme sa:...a kde sú stopy po klincoch? Neboli by sme prví, lebo jeden z učeníkov/Tomáš/, už mal kedysi takúto otázku na jazyku a takýto problém riešil/ Jn 20, 19-31/.
Netreba sa hanbiť za Ježišovo umučenie, ba ani za svoje utrpenie. Ak ho pričleníme k Ježišovmu, bude nám raz na ozdobu. Pre utrpenie nepotrebujeme telesnú retuš. Duša potrebuje očistu, aby naše utrpenie/telesné alebo duševné/, sa zaskvelo v plnej duchovnej kráse. V istej rodine dostali vzácny dar. Bol to kríž z kláštornej kaplnky, ktorú museli zrušiť kdesi v zahraničí. Jednotlivé komponenty z kláštora rozdali dobrým ľuďom. Najprv prišlo iba drevo, bez korpusu. Doma si povedali:nedávajme ho ešte na stenu, kým nepríde aj korpus-umučenie, potom kríž inštalujeme tak, ako sa patrí. Aj s ranami Spasiteľa. Boh nás miluje aj s ranami, ktoré nám uštedrí život. Nebudú nám na oštaru. Opak je pravdou. Poslúžia nám pre naše oslávenie v nebi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára