Každý študent musí počas štúdia zdolať množstvo skúšok. Viem, ako to je, lebo som ich tiež musel absolvovať niekoľko. Mali sme zaužívanú prax: v zimnom semestri sa išlo na skúšku podľa abecedy od písmena A, čo sa týka priezviska. V letnom semestri sa poradie zmenilo. Na skúšku sa išlo opačne. Prví išli tí, ktorých priezvisko začínalo písmenom Z. Tento model bol všeobecne akceptovaný pedagógmi i študentami.
Po slávnosti Zmŕtvychvstania čítame v evanjeliu stať o stretnutí Pána s Máriou Magdalénou. Ona ho spočiatku nespoznala. Preto jej položil dve otázky: Prečo plačeš a koho hľadáš? Vychádza to z bežného života. Človek vždy niekoho a niečo hľadá. A keď to nenájde, plače. Či už priamo, cez slzy, alebo dá iným spôsobom najavo svoj zármutok a bôľ. Ale od čias Pánovho zmŕtvychvstania sa poradie zmenilo. Najprv je plač, plač nad hriechmi. Lebo človek na pozadí zmŕtvychvstania si uvedomuje viac svoju hriešnosť a spoznáva svoje hriechy ako v zrkadle. Až potom nasleduje čas pre druhú otázku:koho hľadáš? Najprv musí byť čas pre plač nad hriechmi až potom hľadáme správne nasmerovanie života/koho hľadáš?/. Po uznaní hriešnosti sa nám cesta Zmŕtvychvstalého javí jasnejšou a jedinou relevantnou na ceste do večnosti. Tento model rešpektovaný a daný Najvyššou autoritou a je prijateľný pre každého z nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára