Sú situácie,v ktorých povieme:"Niečo ma premohlo". Najčastejšie nejaká slabosť. Akási "slabosť" pri srdci dostáva ľudí dokonca na nemocničné lôžko. Nezabudnime však aj na slabosti morálne,ktoré môžu dostať človeka do suterénu života. Je to síce zvláštne,ale o niektorých slabostiach sa dozvedáme z udalosti na Hore premenenia/Lk 9,28-36/. Ježiš vzal zo sebou troch apoštolov:Petra,Jakuba a Jána a spolu vystúpili na vrch. Apoštoli tam zažili neobvyklé,tajomné,významné a hlboké udalosti. Sv.Lukáš sa o.i. zmienil aj o situáciách,v ktorých pocítili napr.fyzicko-duševnú slabosť,ktorá ich na krátky čas premohla. 1,Premohol ich spánok. Únava? Vyčerpanosť? Snáď. Aj oni sú len ľudia,hoci s veľkou perpektívou pre Božie kráľovstvo. Nás táto situácia motivuje k tomu,aby sme neprespali okamihy,v ktorých sa môže rozhodnúť o spáse. Dvaja muži diskutovali o futbalovom zápase. Jeden s nadšením poznamenal:"Videl si tie nádherné góly?". Druhý skormútene zavrtel hlavou a priznal sa,že práve v týchto zlomových chvíľach driemal v kresle. Mohol ĺutovať,že ho práve vtedy premohla ľudská slabosť. Občas sa niekoho opýtam,že prečo nebol v nedeľu na sv.omši. Odpovie-zaspal som. Premohla ho slabosť práve v rozhodujúcej chvíli,kedy mohol pre niekoho vyprosiť milosti,ktoré aktuálne potrebuje. Vysvitá,že aj spánok má svoj čas a miesto,ale aj,a najmä,bdelosť. 2,Sv.Lukáš poznamenáva,že sa apoštolov "zmocnil strach".Aké má účinky? Spomaľuje,až zastavuje človeka. V bežných oklnostiach,ale aj vrámci tých spásonosných. Odoberá sily fyzické,psychické i duchovné. Človek sa stáva akoby paralyzovaným,nemohúcim,aspoň na istý čas. Strach môže ochromiť vieru človeka. Jeho skutky stratia náboj Božej prítomnosti. O odvahu treba prosiť. Tak,ako sa človeka zmocní strach,tak sa ho môže zmocniť čnosť odvahy. 3,Napokon,z evanjelia sa dozvedáme,že apoštolov sa zmocnila mĺkvota. Takto zostupovali z vrchu. Kráčali mĺčky. Možno pod dojmom silných udalostí,ktoré práve prežili,možno nenachádzali vhodné výrazové prostriedky,ktorými by vystihli atmosféru okolo Ježiša a jeho komunikácie s Otcom,ale aj s Mojžišom a Eliášom. Človek niekedy mlčí,aby svedčil. Aj pri zostupe z vrchu všetci svedčia o tom,že zažili niečo,čo zmení navždy ich život. No nemlčali navždy. Neskoršie sa určite rozvraveli. Nemohli mlčať a nehovoriť o dôležitých veciach. Aj nemí svedkovia existujú. Potrební sú najmä hovoriaci. Kiež by sme dokázali rozlíšiť čo a kedy je z týchto dvoch možností užitočnejšie. Podstatné je,aby nás prenikla/premohla/ Pánova milosť. Božiu nadvládu v duši potrebujeme ako soĺ. Prečo? Lebo vtedy nás Zlý nepremôže.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára