Kritériá správcovstva

Pred niekoľkými dňami som prechádzal so svojimi známymi územím severného Slovenska. Zastavili sme sa v jednom turistickom zariadení na obed. Ocitli sme sa v malebnom prostredí, ktorého dominantou bol nádherný les. Uprostred veľkej lúky bolo spomínané turistické zariadenie. V tom čase hostí veľa nebolo, a tak sme sa dali do reči s obsluhujúcou. Položili sme jej otázku: „Je to Vaše zariadenie?“ Rezolútne povedala: „Nie. My ho len spravujeme. Máme ho v prenájme.“

         Ľudia tieto situácie citlivo rozlišujú. Paradoxne, aj v zmysle Božieho kráľovstva každý jeden z nás musí povedať, že má tento svet a jeho hodnoty iba prenajaté. My ich len spravujeme. Nie sme pánmi. Touto myšlienkou sa dostávame do jadra Lukášovho evanjelia. (Lk 12, 32 – 48)

         Sv. Lukáš používa viackrát termíny: správca a hospodár. Tieto výrazy naznačujú, že nejde o pánov, nejde o majiteľov, ale o tých, ktorým bolo niečo zverené a majú zodpovednosť. Ako sa to prejavuje v praxi života?

     1.)Správca alebo hospodár má isté kompetencie a právomoci. Disponuje úradným potvrdením, ktoré ho oprávňuje konať. Má poverenie, aby v mene niekoho konal a riešil životné situácie. Veľmi dobre si uvedomuje, že tieto právomoci nemá na to, aby ničil, likvidoval, ale naopak, aby zveľaďoval život okolo seba. Zveľaďovať znamená zachovávať to, čo je dobré a to, čo slúži a zdokonaľovať dobré tak, aby bolo ešte lepšie. Netýka sa to len materiálnych skutočností, ale myšlienka je zameraná aj na človeka. Každý, kto je správcom alebo hospodárom, má pôsobiť tak, aby všetci, ktorí sú okolo neho, boli lepší nielen ako odborníci, ale aj ako ľudia. Zvlášť sa to týka tých, ktorí uverili Kristovmu evanjeliu.

       2.)Hospodár a správca je ten, ktorý má k dispozícii prostriedky. Prakticky to znamená, že má financie na účte, disponuje nimi a používa ich rozumne. Potrebné sú však v tomto úrade aj duchovné prostriedky a ochota využívať ich. Ak chýbajú ony, vtedy sa účet stáva pokušením a osídlom, disponovanosť príležitosťou k hriechu a rozumnosť sa mení na chamtivosť. Výsledkom je nemúdre, povrchné hospodárenie s prostriedkami určenými na zveľaďovanie života okolo. Naopak, ak sa používajú duchovné prostriedky, vtedy sa spomenuté operácie môžu stať požehnaním.

3.) Hospodár a správca je ten, kto sa bude za svoje konanie zodpovedať, ten, od    

ktorého budú žiadať zúčtovanie činnosti. Z uvedeného vyplýva, že hospodár ani správca nemôže mať vedomie absolútneho pána nad spravovaným majetkom a ľudskými osudmi. Môže byť a aj je pánom situácie, ale nie absolútnym.

Aj hriech môže byť pánom situácie – človeka môže opanovať, zmocniť sa ho, ale aj tak pokrstený človek má nádej, že sa z tohto otroctva môže dostať. Máme žiť tak, aby sa hriech nestal absolútnym pánom nad naším životom. Ak sa nás ujme Božia milosť, môže nás vnútorne liečiť. Tým dávame najavo, že si neprajeme, aby nás opanoval hriech, ale aby sme žili pod vplyvom Božej milosti.

Hospodár a správca z evanjelia predstavuje každého z nás. Nemusíme mať pritom ani vysoké spoločenské postavenie. Stačí, že máme k dispozícii dary a talenty rozmanitého charakteru. Povedomie správcovstva predpokladá, že budeme pokorní a vďační a otvorení komunikácii s Pánom. Majme na zreteli Ježišove slová: „Bezo mňa nemôžete nič dobré urobiť.“ (Jn 15, 5)