Mnohokrát v živote sme konfrontovaní s problémami,ktoré sú nástojčivé a vyžadujú skorý zásah. Ako sa s nimi vysporiadavame? Väčšinou im chceme čeliť tvárou v tvár. Ale,priznajme si,že niekedy by sme sa ich najradšej zbavili. Ak by sa dalo,tak by sme riešenie problému "prehodili" na iného človeka,prípadne by sme sa ho zbavili tak,že by sme ho "hodili" iba tak voľne,do priestoru,bez konkrétneho zacielenia...Tú druhú formu istý čas zastávali aj Ježišovi učeníci. Spomeňme si na udalosti týkajúce sa zázračného rozmnoženia chleba/Mt 14,13-21/. Apoštoli,keď videli niekoľkotisícový zástup,zmeraveli a svojmu Majstrovi odporúčali jediné:"Rozpusť zástupy..." V inej situácii,pri stretnutí s kanáanskou ženou/Mt 15,21-28/,odporúčali Ježišovi,aby sa jej rýchlo zbavil. Povedali mu:"Pošli ju preč,lebo kričí za nami". Domnievali sa,že keď oni nevedia s problémom pohnúť,nebude si vedieť s ním poradiť ani samotný Ježiš. Napadlo im jediné-hodiť problém do stratena. Typická reakcia človeka. Je pravdou,že v obidvoch prípadoch urobil Ježiš niečo,čo sa vymyká z rámce bežného života. Nikto z nás,ľudí to nedokáže. Odporúča sa nám preto urobiť všetko,čo je v našich silách. A zvyšok odovzdať Bohu,ktorý ide nad rámec nášho uvažovania a konania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára