Prežiť život vo viere.

Občas počúvame dobrovoľne alebo nútene najakého rečníka. Napríklad v televízii,rozhlase,na nejakej schôdzi,či na konferencii. Keď sa nám zdajú niektoré jeho argumenty málo presvedčivé,tak si v duchu povieme:"Ty,niečo hovor. Ty tak tomu rozumieš!" Občas čítame a počúvame aj o nebi. Máme na to právo. Napríklad na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Názov sviatku obsahuje slovo nebo. Aj v situácii,v ktorej pochovávame človeka,sa v našich prejavoch alebo homíliach,celkom prirodzene objavuje slovo nebo. Komu by sme ho nepriali?! Určite najviac človekovi,pre ktorého je nebo absolútnym pojmom a cieľom. Títo ľudia ovládajú prakticky výzvu evanjelia:"Bedrá majte opásané a lampy zažaté!"/Lk 12,35/. Žiť v takejto atmosfére predpokladá vieru. Vieru jednoduchú,nekomplikovanú,neochvejnú,do hĺbky...Aká má byť naša viera? Veľa sa o tom dočítame v Liste Hebrejom /Hebr 11/. 1,Abrahám "išiel a ani nevedel,kam ide". Nikto z nás netuší a nevie predvídať,čo Boh pre nás pripravil. Nevieme,ako Abrahám,kam ideme. Ale sme ochotní všetko prijať,lebo všetko nám môže poslúžiť na spásu. Všetko,čo do života príde,všetko máme spracovať vo viere. Dnes sa veľa píše,hovorí a už aj koná v ekologickej podobe. Ide o to,aby sme spracovali všetko,bezo zvyšku. Toto je vhodné prirovnanie k viere,ktorá , v duchovnom zmysle,všetko spracuváva:zla sa zbavuje a necháva iba to,čo je vhodné pre nebo. 2, Abrahám neváhal obetovať svojho syna Izáka,lebo "usudzoval,že Boh má moc aj z mŕtvych kriesiť". Veriaci ľudia svojimi postojmi,svojim životom kriesia k životu hodnoty evanjelia. Musia to robiť preto,lebo iní ľudia ich zasa svojim životom pochovávajú. Paradoxne,raz pochováme aj tých,ktorí kriesia k životu hodnoty. No ich obeta,nikdy pochovaná nebude,lebo nikdy neumrie. 3, "Vierou aj neplodná Sára dostala aj napriek pokročilému veku silu počať potomka..." Žena vo vyššom veku a navyše neplodná,porodila dieťa. Viera prináša ovocie. Viera plodí dobro a zmysel pre obetu. Na základe tohto svedectva ožívajú aj tzv.nehostinné oblasti,človekom odsúdené na zánik. Kde sa ujíma viera,tam sa vracia život. Životopis niektorých ľudí nie je tak dôležitý z pohľadu faktov,ako z titulu zachovania stôp viery. Ostávajú dlhodobo zreteľné a čitateľné. Len sa treba na ne zahľadieť a čítať. Je v nich viditeľný Boží rukopis. Stopy dobra sa nestratia. Kto sa naučí čítať vo viere,určite ich objaví a použije pre všeobecný úžitok spásy.