Raz som navštívil manželov,ktorí oslavovali šesťdesiatku sobáša. Bol všedný deň a domáca pani -oslávenkyňa práve dokončievala obed. Prekvapilo ma,že ho má pripravený vo viacerých nádobách. Bolo ich toľko,že pokryli celý sporák. Spýtala som sa na to. Usmiala sa a povedala,že chce káždému vyhovieť podľa chuti. Myslela najmä na vnúčatá,ktoré po príchode zo školy u nej obedujú a tešia sa na domácu stravu. "Viete,povedala,niekomu chutí to, iný neznáša zas to. Nie je jednoduché každému vyhovieť". Či je to výchovné,to je otázka. Ale starí rodičia sú už raz takí,urobili by všetko,čo vidia vnúčatám na očiach. Starozákonný vodca Mojžiš sa snažil svojim súkmeňovcom vyhovieť vo všetkom. Nemal to jednoduché,lebo putovanie púšťou bolo náročné. Židom sa manna sprotivila. Túžili po spestrení "jedálneho lístka" na púšti. Manna sa stala pre nich monotónnou jednotvárnou záležitosťou. Spomínali na "staré dobré časy"/nemyslím teraz na rovnomennú piváreň v Poprade/,ktoré údajne zažili v otroctve v Egypte. Mali tam dostatok rozmanitej zeleniny. Najnovšie sa domáhali od Mojžiša mäsa/daj nám jesť mäso!//Nm 11,4-15/.Mojžiš bol dobrý vodca. Židia to vedeli. Bol by pre nich urobil všetko,čo by im videl na očiach. Myslím si,že Židia jeho dobrotu a schopnosti zneužívali. Veľký vodca sa utiahol , stenal pred Bohom a oplakával svoj osud. Hovoril:"Ja sám neunesiem tento ľud,je pre mňa príliš ťažký. Ak chceš takto robiť so mnou,prosím,radšej ma zabi,ak som našiel milosť v tvojich očiach,aby som už nemusel hľadieť na svoju biedu". Nechceli by sme byť v jeho koži/aj napriek tomu,že mu pri kontakte s Bohom žiarila/. U sv. Matúša čítame o.i. o rozmnožení chleba. Ide o klasickú scenériu-Ježiš vyučuje,ľudia počúvajú a nemajú pri sebe jedlo. Výnimkou bol ktosi,kto mal päť chlebov a dve ryby/Mt 14,13-21/. Apoštoli Ježiša varovali pred možným fiaskom a navrhovali mu,aby ľudí poslal na nákup. On ich prekvapil ponukou:"Nemusia nikam chodiť,vy im dajte jesť!" Razom sa z nich stali novodobí mojžišovia,ktorí musia vyhovieť vyše päťtisícovému zástupu. Až strpli,lebo vedeli,že musia nasýtiť početný zástup. A pritom Ježišovi poslucháči neboli takí vyberaví ako Židia,ktorých viedol Mojžiš po púšti. Im stačil jednoduchý chlieb a ryby,čo bol bežný štandard u obyčajných ľudí tých čias. Napokon všetci prežili. Židia doputovali do cieľa,do zasľúbenej zeme a Ježišovi poslucháči sa nasýtili jeho slovom a pokrmon telesným,ktorý on s apoštolmi pripravil. Ježiš robí všetko preto,aby nám vyhovel. Chce nám vyhovieť z hľadiska spásy. Dáva nám to,čo potrebujeme,aby sme boli spasení. My,napriek tomu, tvrdošijne očakáveme od neho aj veci,ktoré on riešiť nechce. Napr. u sv. Lukáša čítame o človekovi,ktorý pribehol k Ježišovi,aby mu pomohol vymôcť časť dedičstva,o ktoré ho obral jeho brat/LK 12,13-21/. Pán ho odmietol slovami:"Človeče,kto ma ustanovil za sudcu a rozdeľovača medzi vami?". Bežne sa stáva,že zažijeme aj zlé a nepríjemné veci. Máme pocit,že Ježiš nám nedopraje,že nám nedá to,čo vidí na našich očiach. On dáva to,čo vidí v duši. Naše zmysly sú niekedy zakalené žiadostivosťou,no duša skrýva v sebe veľký potenciál. Je orientovaná na prijatie darov pre večnosť. Počúvajme viac "hlas duše" ako podnety,ktorými nás chce svet pomýliť a provokuje nimi naše zmysly.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára