Kam vstúpi ľudská noha?

Tohto roku uplynulo päťdesiat rokov od vtedy,čo sa nohy amerického astronauta Neila Armstronga,prvýkrát v histórii ľudstva,zaborili do pôdy na Mesiaci. Tohto roku uplynulo sto rokov od narodenia sira Edmunda Hillaryho. On,ako prvý na svete, vystúpil na najvyšší vrchol sveta-Mont Everest. Stalo sa tak v roku 1953. Nedávno uplynulo päťdesiat rokov od vtedy,čo členovia legendárnej skupiny The Beatles prešli prechodom pre chodcov,kráčajúc za sebou,neďaleko štúdia Abbey Road. Táto fotografia,urobená za bežnej dennej premávky,sa dostala na obal ich LP platne a stala sa akýmsi sprievodcom ich kariérou. Čo majú spoločné tieto udalosti? Na prvý pohľad nič. Ale pri hlbšom skúmaní prídeme na to,že mnohé miesta na Zemi sú pre človeka známe. Ale populárnymi,ospevovanými,vyhľadávanými sa stávajú až vtedy,keď sa ich dotkne ľudská noha. O Mesiaci vedeli ľudia už dávno,no viac sa začalo o ňom hovoriť vtedy,keď tam vstúpili astronauti. Mont Everest "provokoval" ľudí už dávno. Ale omnoho známejším sa stal až po výstupe Hillaryho,ktorý,ako prvý,aj so šerpom,vystúpil na vrchol a strávil tam nejakú štvrťhodinku. Cesta pri Abbey Road v Londýne patrila medzi bežné komunikácie. Ale to len dovtedy,kým na ňu nevstúpili Beatles. Odvtedy sa chápe ako akési kultové,skoropútnické miesto pre milovníkov repertoáru Beatles. Že existuje nebo,to ako veriaci vieme a vyznávame. Ale,po udalosti Nanebovzatia Panny Márie,sa nám stalo akýmsi bližším. Odkedy vieme,že tam "vstúpila noha" najdokonalejšej ľudskej bytosti -Márie,od vtedy nás nebo a večnosť zaujíma viac. Viac cítime,že táto cesta je schodná aj pre nás,bežných smrteľníkov. Motivuje nás k tomu príklad Matky Božieho Syna a našej. Odkedy sa v duchovnom živote venujeme úcte k Panne Márii,od vtedy,do nášho života viac vstúpil sám Ježiš. Odkedy do našej duše vstúpila "noha Panny",tým viac preciťujeme blízkosť Božiu. Paradoxne,vystúpiac do neba a vizuálne vzdiaľujúc sa od nás,je pre nás Matka Božia populárnejšia,bližšia a viac nasledovania hodná. Sviatok  Nanebovzatej nie je iba pripomenutím si rozlúčky,ale udalosťou stretávania sa s Tou,ktorá môže teraz bezprostrednejšie vyprosiť pre nás milosti,lebo si ju jej Syn vzal k sebe.