Už niekoľko týždňov sa naša verejnosť /ne/zmieruje s tým,že takmer celú politckú scénu riadil jeden človek. Robil to dlhodobo a cez peniaze. Darilo sa mu to pred očami celej našej verejnosti. Človek by ani nepovedal,čo dokáže jednotlivec,koľko zla môže urobiť,keď má v rukách moc. Dokáže ovplyvňovať rozhodnutia verejných činiteľov na rôznych úrovniach. Títo ľudia nemajú v sebe nijakú hrdosť ani morálku a všetkými ostatnými pohŕdajú. Niečo podobné som si uvedomil pri čítaní úryvku zo Starého Zákona/1 Kr,21/. Nachádza sa tam nádherná stať o Nabotovej vinici. Kráľ Achab mal zálusk ne jeho udržiavanú vinicu. Nabot odmietol sa jej zrieknuť. Tu iniciatívu prebrala Achabova manželka Jezabel. Bola to krvilačná,bezcitná beštia. Ten,kto si prečíta celú pasáž,zistí,že ona sama manipulovala celý kráľovstvom. Aká bola? 1,Trúfla si v Achabovom mene napísať list a zapečatiť kráľovským prsteňom. Vydobyla si prístupom k tým najhodnotnejším veciam. Pečať je záležitosťou dôveryhodnosti konkrétnej osoby a jeho úradu. Zapečateným dokumentom sa rozhoduje o osude jednotlivca alebo aj celého národa. Niektorí ľudia nás poctia takým spôsobom,že nám umožnia nazrieť do svojho vnútra. Porozprávajú skutočnosti,ktoré schovávali v útrobách duše. Otvoria nám svoju dušu. Umožnia nám bezbolestný prístup k vzácnej pečati-k svojej duši. Vzniká tu pokušenie manipulovať s touto citlivou záležitosťou,prípadne ju zneužiť a toho,kto nám otvoril dušu dehonestovať. Vážme si skutočnosť,ak nám niekto zverí pečate svojho života a porozpráva o pohnútkach svojho konania a následne o ich dôsledkoch. Väčšiu atmosféru dôveryhodnosti v pozemskom živote nezažijeme. Ak sa jej ujmeme v dobrom,získame kredit,ak ju zneužijeme,stratíme svoju tvár možno navždy. 2,Jezabel nariadila,aby predstavitelia mesta "spracovali" dvoch mužov/Beliálových synov/,ktorí budú krivo svedčiť na zhromaždení o chudákovi Nabotovi. Každý svedok má mimoriadnu hodnotu. Najmä jeho svedectvo,keď povie,čo videl a počul. Je chybou,že sa nebrali do úvahy svedkovia komplexne-nielen svedectvo,ale aj osobnosť. Ten,kto je skutočnou osobnosťou,nebude krivo prisahať. Kto osobnosťou nie je,jeho svedctvo na vážnosti stráca. Predstavme si situáciu,kedy po Judášovej zrade apoštoli hľadali náhradníka. Musel to byť človek,ktorého poznali,ktorý bol "spolu s nimi svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania". Nie vždy sa do pozície svedka dostanú dôveryhodní ľudia. Peniaze už neraz dokázali zmeniť charakter človeka. Niektorí usvedčení kriví svedkovia na svoju obhajobu povedali:..musíme z niečoho žiť.." A z čoho budeš žiť potom,keď zradíš tam,kde by si mal vydať svedectvo Pravde? Možno budeš mať viac a pestrejšie do úst,ale tvoja duša bude vykazovať známky fatálnej podvýživy. 3,Jezabel napísala v kráľovom mene list,zapečatila ho kráľovským prsteňom a poslal predstaviteľom mesta. Adresovala ho :"..starším a predstaveným,čo bývali s Nabotom v jeho meste..." Na svoju stranu získala aj riadnych predstavených t,j. všetky lokálne regionálne autority. Buď boli presvedčení,že konajú správne alebo konali z pozície strachu. Aj autority sa môžu pomýliť. Hociktorá situácia ich môže usvedčiť z toho,že majú mylné svedomie,prípadne sa obávajú o svoju pozíciu a život a tak radšej súhlasia so zlom. Nepripomína nám to v mnohom aj súčasnú situáciu? Nejde iba o odpísané diplomovky,ale o vec "lámania charakterov",keď sa rozhoduje o dôležitých morálnych otázkach. Ľudí typu:Jezabel,bude vždy neúrekom. A čo tí,ktorí by mali zastávať postoj pravdy? Čím viac máme ambíciu ísť vyššie/duchovne/,tým väčšie tlaky môžeme pociťovať. Akí môžu byť šťastní ľudia,ktorí predstavujú v pozemskom živote "maličkých" t.j tých,ktorí sa vedia uskromniť,ale svoje zázemie viery si budú chrániť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára