Rozsievanie dobra

            Mnohí z vás máte doma malé deti alebo vnúčatá. Predpokladám,
že z času na čas sa na ne zapozeráte a v duši vám skrsne otázka: „Čo z nich vyrastie?“

            Mnohí z vás sa každý rok objavíte vo svojej záhrade a starostlivo sejete. Potom nie raz zastanete pohľadom na miestach, kde bolo všetko zasiate a kladiete si otázku: „Čo z toho vyrastie? Koľko sa zo zasiateho ujme?“

            Mnohí z nás, snáď všetci, sa usilujeme každý deň urobiť niečo dobré.
Na toto zasiate semeno dobra sa potom pozeráme a skúmame, či sa niečo uchytilo, či niečo vyrástlo.

            Evanjelium nám prináša zaujímavý príbeh o rozsievačovi (Mt 13, 1 – 23). Je obdivuhodné, ako rozsievač pravidelne pokorne a trpezlivo rozsieva. Má síce neistotu človeka, ale dôveruje prírode a Bohu. Má neistotu človeka, lebo nevie, či sa niečo ujme, ale má dôveru hodnú Božieho dieťaťa. Tá spočíva  v tom,
že Boh zasieva rukami človeka.

            Ako je to s dobrom, ktoré v živote zasejeme?

1.)  Garancia, záruka

Súčasný človek je človekom, ktorý vyžaduje záruky. Mnohokrát zostal sklamaný a podvedený, preto hľadá záruky. Akýkoľvek výrobok, ktorý si kúpime, musí mať záručnú dobu. Napr. 2 roky. Ak sa niečo pokazí  v záručnej lehote, tak to opravia zadarmo.

            V živote urobíme veľa dobra, ale chceme garanciu, že sa nič z toho nepokazí alebo nevyjde nazmar. A ak predsa len áno, niekto to opraví. Garanciu dáva sám Ježiš. On je ten, ktorý je hlavným činiteľom pri našich dobrých skutkoch. Svedčia o tom tieto výroky: „A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
(Mk 9, 41) Na inom mieste čítame: „Ježiš povedal: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ (Jn 5, 17)

            Dobrý majster urobí vždy iba dobrú prácu. Je si vedomý svojej ceny a nechce s ňou hazardovať. Keď prídu po ňom iní a uvidia jeho prácu, povedia: „Toto robil majster.“ Ak človek koná dobro nezištným spôsobom, iní povedia: „Toto urobil Majster – Ježiš Kristus.“

2.)  Cieľ

Všetci túžime, aby zasiate dobro našlo svojho adresáta. Niekoho konkrétneho. V ľudskom spoločenstve často organizujeme rôzne charitatívne podujatia. Na nich sa zúčastňujú okrem obyčajných ľudí aj osobnosti a populárni ľudia. Veľký úspech majú podujatia, ktoré podporujú deti, ktoré sú postihnuté určitými chorobami a neduhmi. Aj keby sme pri prinášaní obety zasiatej do života nemali konkrétny cieľ, aj tak by sa dobro nestratilo,
lebo všetci sme deťmi, ktoré sú postihnuté neduhom hriechu.

            Pán Ježiš o tom hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Zasiate dobro nikde neminie svoj cieľ. Ovocie vždy zostane  v rodine, v rodine Božích detí, ktoré si získal Pán Ježiš svojou krvou.

            V istej rodine majú 5 detí. Všetky športujú. Všetky sa venujú jednej disciplíne. Všetky chodia spoločne na súťaže. Ich otec o tom hovorí: „Je úplne jedno, kto z nich vyhrá. Aj tak to zostane v rodine.“ Ak vykonáš dobro
pre kohokoľvek, vždy to zostane v rodine, v rodine Božích detí, ktoré sa dočkajú pomoci a primeranej starostlivosti.

3.)  Rozsievanie dobra ako súčasť života

Konať dobro je niečo, čo sa má stať pravidlom. Bez toho by sme si mnohí z nás život nevedeli predstaviť. Vždy na vianočné alebo veľkonočné sviatky sa zástupcovia médií pýtajú osobností, aké majú zvyky. Keď nastupujú do akcie športovci, pýtajú sa, aké majú rituály. Keď sa vydávajú na cestu cestovatelia, pýtajú sa ich, aké majú talizmany. Zvyky, rituály a talizmany nemusia mať nijakú hĺbku, ale pre mnohých sa stávajú pravidelnou súčasťou života.

            V živote kresťana má platiť, že nie je zaťažený zvykmi, rituálmi a už vôbec nie talizmanmi. Jeho snahou je pravidelne a často zasiať semeno dobra. Pripomenuli sme si 25. výročie masakry v Srebrenici. Srbi tam postrieľali asi 8000 moslimov. Potomkovia obetí prežívajú hlbokú bolesť. Na mnohých vidno, že majú v duši žiaľ, bolesť a sklamanie, lebo masakra sa odohrala pred očami celej verejnosti, a nikto nezasiahol. Kde-tu sa objavili v radoch potomkov obetí aj myšlienky odpustenia. Ak takto zmýšľajú, zasejú skutočne hodnotné semeno dobra. Mnohým to bude trvať dlho, lebo na masakru sa zabudnúť nedá. Ale iba myšlienka odpustenia môže zasiať nové vzťahy do života.

            Poznáme rôzne spôsoby zasievania dobra. Možno väčšinu z nich tvoria drobné, takmer neviditeľné semienka dobra. Tie bývajú malé, ale naša duša je veľká. Ona dokáže z mála vytvoriť veľké veci. Dokáže to, lebo pochádza
od Boha. Touto dôverou pokračujme  v živote v konaní dobra! Nielen sebe,
ale aj iným tak pomôžeme k spáse.