Sú ľudia,ktorí celý život utekajú. Utekajú celý život alebo aspoň podstatnú časť z neho. Robia to z rôznych dôvodov. Napríklad pred zákonom a spravodlivosťou. Alebo pred povinnosťami a záväzkami. Mnohí utekajú z politických dôvodov. Necítia sa slobodní. Sú utlačovaní pre svoje svedomie,preto zvolia útek. Kedysi som čítal článok o umelcovi,ktorý emigroval. Ocitol sa na úteku t.z. v exile. Paradoxne,práve v tomto období úteku a nejasnej pozemskej budúcnosti,vytvoril svoje najhodnotnejšie diela. Či sa to niekomu päči alebo nie,aj kresťan je stále na úteku. Môže to znamenať fyzický útek/nazaretská rodina/,ale aj útek v tom zmysle,že za svoje presvedčenie viery je považovaný za občana 2.kategórie a následne zosmiešňovaný a potieraný. Všimnime si evanjelium/Mt 10,16-23/. Pán Ježiš dáva inštrukcie apoštolom,ktorých chce rozposlať do celého sveta. Hovorí im:"Keď vás budú prenasledovať v jednom meste,utečte do druhého". Aký to má zmysel? Prečo takéto trápenie? Sám Ježiš to odôvodňuje takto:"...aby ste vydali svedectvo im aj pohanom". Najhodnotnejšie diela tvorí kresťan vtedy,keď je "na úteku". Ideál pokojného a bezproblemového života nie je veľmi vhodný pre "umelecké diela",smerujúce do večnosti. Prenasledovanie,priame alebo nepriame,je úrodnou pôdou pre zhotovenie skvostov do vitríny Božieho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára