Nedávno som stretol rodáka, ktorý má rád prírodu. V okolí obce pozná snáď každý kameň a každú trsť trávy. Reč sa zviezla na lesné zdroje vody-studienky. Vraví, že kedysi ich bolo relatívne dosť, teraz sa vytratili. A tie, čo zostali, majú nižšiu výdatnosť vody. Zrejme človek negatívne zasiahol do prírody a výsledkom je strata a zníženie počtu studienok. Na Vianoce oslavujeme narodenie Dieťaťa z Betlehema, ktoré je prísľúbeným Mesiášom. Niektorí sa špekulatívne pýtajú, či Boh neznížil "výdatnosť" prameňa milostí tým, že ľuďom poslal malé dieťa do jasieľ. Sv. Maxim Vyznávač píše:"Božie Slovo...stáva sa Dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ..čností. Zjavuje sa v takej miere , v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia.../LH ,pondelok ,Vianočné obdobie, 2 týždeň/. Ešte jasnejšie to vyjadril Pán vtedy, keď sa od Jána odpojili dvaja učeníci a pobrali sa za ním. Spýtali sa kde býva a dostali odpoveď:"Poďte a uvidíte"/Jn 1,35-42/. Neuteká pred nimi, neschováva svoje pomery života pred verejnosťou. Naznačuje, že má dvere otvorené a aj srdce. Každý môže vojsť a čerpať z prameňa. Príchodom Dieťaťa sa prameň nescvrkol, nevyschol a už vôbec sa nestratil. Je stále k dispozícii, jeho výdatnosť je nespochybniteľná. On nám dáva prúdy milostí, aby sme rástli v čnostiach. Dieťa neznamená "zúženie" prietoku Božích darov, ale symbolicky povzbudzuje, aby sme nestratili zo zreteľa svoj cieľ-rast v čnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára