Výhody spojenia

 

         História ľudstva pamätá na také situácie, kedy sa jedna inštitúcia rozpadla a rozdelila sa na dve časti. Väčšina z nás má v živej pamäti rozpad Československa v r. 1993.

         Súčasťou tohto procesu boli aj otázky: Kto? Koľko? Čo získa zo spoločného štátu?

Na prvom mieste myslíme na ekonomické ukazovatele. Pred niekoľkými dňami sme sa cez médiá dozvedeli, že z EÚ sa odlúčila Veľká Británia, a to procesom, ktorého označili za Brexit.

         Rokovania boli dlhé a náročné. Aj tu sa riešilo, kto a koľko z odchodu získa. Každopádne, bude to ťažké pre obe strany. Teraz uvažujme nad opačným procesom. Ten nastáva vtedy, keď sa spoja alebo zastrešia dve alebo viaceré inštitúcie – napr. školy alebo firmy. Aj tu sa hľadajú riešenia a hľadá sa odpoveď na otázku: Kto a koľko získa?

         Vianočné sviatky nám prinášajú dôležitú myšlienku, ktorú zvykneme vyjadriť takto: „Slovo sa telom stalo.“ Oslavujeme spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe Ježiša Krista. Možno by sa niekto našiel a spýtal sa, kto získa viac týmto spojením – Boh alebo človek.

         Odpoveď nachádzame v Listoch sv. biskupa Atanáza. Ten píše: „Ľudské telo získalo zo spoločenstva a zo spojenia so Slovom nesmierne bohatstvo: zo smrteľného sa stalo nesmrteľné, zo živočíšneho sa stalo duchovné a hoci bolo utvorené zo zeme, prešlo cez nebeskú bránu. Ale Trojica, aj keď si Slovo vzalo telo z Márie, je stále Trojicou, nepozná nijaký prírastok ani úbytok; je stále úplne dokonalá: Trojica, a pritom jeden Boh.“ (LH z 1.1., zo Slávnosti Bohorodičky)

         Čo spôsobilo toto požehnané spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti?

 1.)  Spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti dalo do pohybu človeka na ceste spásy (Lk 2, 16 -21)

V evanjeliu sa píše, že pastieri sa poponáhľali a našli....Dieťa. Aj v súčasnosti sa táto situácia opakuje. Sú to práve duchovní pastieri, ktorí nachádzajú cez svoje povolanie, cez svoju komunikáciu s Bohom tajomstvo Božieho Dieťaťa. Hovorí k nim Boh. Oni sú určení za autentických svedkov odovzdávania Božieho tajomstva.

         V ďalšej časti evanjelia sa dozvedáme, že pastieri vyrozprávali to, čo im bolo povedané o tomto Dieťati. Pastieri boli uznaní za hodnoverných pokračovateľov v diele ohlasovania.

         Aj v dnešnej dobe sa o to pastieri usilujú a s nimi celá cirkev. Ona zápasí o to, aby mala v sebe pečať vierohodnosti čo sa týka ohlasovania evanjelia. Pastieri majú v prvom rade vyjadriť životom, kým je pre nich Dieťa narodené v Betleheme a túto informáciu s veľkou horlivosťou a obetavosťou odovzdať vo svojom prostredí.

         Evanjelista nezabúda pripomenúť, že pastieri po skúsenosti v Betleheme chválili a oslavovali Boha za všetko, čo videli a počuli. Služba Slova má napĺňať pastierov spokojnosťou a radosťou. Všetky ostatné atribúty ich života a poslania môžu byť dôležité, ale to najposvätnejšie sa odohráva v ich duši a následne sa prejavuje v praxi pastoračného pôsobenia.

 2.) Spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti vedie k tomu, aby sa kresťan dokázal priznať ku svojim koreňom.

Evanjelisti píšu, že za čias cisára Augusta sa odohral súpis ľudu. Všetci sa museli zapísať – každý do svojho mesta. Urobil tak aj Jozef so svojou manželkou Máriou. Istým spôsobom sa takto priznal k svojim koreňom, ktoré nikdy nezaprel. Tohto roku – na prelome februára a marca – sa bude konať ďalší súpis ľudu, a to v našej krajine.

         Súčasťou tohto procesu bude vyplnenie elektronického formulára. Ten prvý súpis, betlehemský, bol náročnejší. Vyžadoval si dlhodobé odlúčenie od miesta bydliska a namáhavé putovanie. Ten dnešný, súčasný, sa bude vybavovať z tepla domova. Aj tento súpis z roku 2021 bude dôležitý z hľadiska viery. Vyzve obyvateľov, aby označili okrem iných pomerov aj svoje vierovyznanie. Dostaneme možnosť, aby sme sa priznali k svojim koreňom viery.

         Veľkosťou človeka je o. i. aj to, že sa dokáže priznať k svojim koreňom hriešnosti a zároveň k myšlienke dôležitosti pokánia a neustáleho očisťovania. Kto má toto povedomie, určite s ľahkosťou označí svoj duchovný pôvod v svojej viere v Ježiša Krista.

         Presne k tomu nás nabáda KBS v ostatnom pastierskom liste, v ktorom pozýva všetkých zainteresovaných, aby neváhali a priznali sa k svojej Cirkvi.

 3.) Spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti nastolilo otázku: „Máme ešte planúcu vieru?“

Pred niekoľkými dňami vysielala česká televízia program s titulom: „Jěště hořím?“ Tematicky sa dotýka prvých krokov mladých ľudí, ktorí boli označení ako talenty v rôznych umeleckých odboroch. Presne po roku sa s nimi stretli a položili im otázku: „Čo je s vami? Ešte horí váš talent? Ako ste s ním hospodárili,“

Prax ukázala, že niektoré talenty zhasli tak rýchlo, ako rýchlo vzbĺkli, iné sa neposunuli, ba ustrnuli a niektorí konštatovali, že ešte len teraz začínajú vážnejšie rozbiehať svoju kariéru.

         Vianoce nám dávajú otázky: „Akí sme vo viere? Ešte planie? Posúvame sa v nej? Neustrnuli sme? Máme odvahu po pádoch a neúspechoch začať znova?“ Nech nás nepribrzdí pandémia a iné nepriaznivé okolnosti. Práve dnešná doba sa pýta na stav našej viery. Doba nás preveruje a testuje, lebo bez nej nie sme schopní znášať úskalia života.

 

         So spojenia s Kristom má náš život veľké duchovné benefity. Bez Krista sme ničím. S ním môžeme všetko. Najmä statočne znášať životné kríže, povzbudzovať iných a nefalšovaným spôsobom prejavovať nádej vo večný život.