Význam krstu

 

         Z bežnej praxe života poznáme výrazy: „trinásty plat“, „vianočný príspevok“ alebo „šesť dávok vakcíny namiesto piatich“. Všetky tieto výrazy hovoria o niečom, čo je navyše. Nie je to samozrejmosť. Ide o pridanú hodnotu pre človeka, pre jeho dobro, pre jeho život.

         Po svete chodia ľudia, ktorí sú pokrstení. Je ich veľa. Navonok to na nich nevidno. Nelíšia sa od ostatných, ktorí pokrstení nie sú. Napriek tomu, že ľudské zmysly neregistrujú nijaký optický rozdiel, napriek tomu majú pokrstení niečo navyše – v duši majú nezmazateľný znak, ktorý svedčí o tom, že raz a navždy patria Ježišovi Kristovi.

Toto „navyše“ chápu niektorí veľmi svojsky.

 1.)  Niektorí z ľudí, ktorí dali pokrstiť svoje deti, si myslia, že keď ich takto odovzdali Ježišovi Kristovi, už nemusia urobiť nič navyše.

Myslia si, že okamih vyslúženia sviatosti krstu urobí všetko ostatné. Je to mylné chápanie krstu.

Občas počujeme, že niekto si dal postaviť dom „na kľúč“. Tento výraz hovorí o tom, že firma postaví celý dom – od základu až po všetky detaily. Majiteľ zaplatí, vyzdvihne si kľúče, skolauduje a môže si užívať svoje súkromie.

 

Sú kresťania, ktorí majú takúto predstavu o pokrstení svojho dieťaťa, že Boh v úkone krstu urobí všetko „na kľúč“, že dieťa nepotrebujú vychovávať vo viere. Ide o mylné zmýšľanie. Pri krste vystupuje Boh do popredia a hovorí, že chce podať pomocnú ruku rodičom a príbuzným, aby mali dostatok síl a trpezlivosti pri výchove všeobecne – a hlavne, výchove vo viere.

Viera sa nebuduje „na kľúč“. Má svoju postupnosť. Od základov až po všetky detaily. Je to nikdy sa nekončiaci proces. Boh je ten, ktorý dáva rodičom a vychovávateľom plné priehrštie milostí, o ktoré však treba prosiť a žiadať.

 2.) Ďalší z mylných názorov o krste hovorí, že krst je iba súkromným obradom v kostole.

Ním sa údajne všetko končí. Áno, krst je liturgický obrad, ale zároveň je aj obratom, t. j. zmenou v živote a cestou za Ježišom Kristom.

V týchto dňoch vysiela verejnoprávna televízia nové naštudovanie románu V. Huga – Bedári. Jedna zo scén poukazuje na bývalého trestanca, Jeana Valjeana, ktorý sa dostal z galejí a začína nový život. Nevediac, kde ide, zaklope na dvere rezidencie katolíckeho biskupa. Ten sa o neho postará, dá mu jedlo, nocľah, ale ráno zistí, že nočný hosť odišiel a so sebou si zobral aj kompletný strieborný príbor. Po krátkom čase ho však chytia žandári a dovedú naspäť pred tvár biskupa. Ten dal Valjeanovi novú šancu. Pred políciou hovorí, že príbor Valjeanovi podaroval. Potom sa k nemu priblížil a povedal mu: „Jean Valjean, pamätaj, že si už iný človek. Pamätaj, že si už nový  človek, že patríš dobru, a nie zlu.“

Pokrstený človek má mať hlboko v srdci toto presvedčenie. Jeho život je nezlučiteľný so zlom, ktoré žiaľ, niekedy vo svete dominuje. Úlohou kresťana je postaviť sa proti mentalite zla, ktorá je síce lákavá, ale má pochybné cesty a zhubné účinky.  

 3.) V dnešnej dobe je preferovaným výrazom výraz: „kritická infraštruktúra“. 

Ide o moderný pojem, ktorý sa objavil iba nedávno, a to v súvislosti s pandémiou. V niektorých sférach života musia ľudia pracovať neustále. A to aj za cenu nebezpečenstva a rizika. Stále je potrebný človek, a to aj napriek tomu, že technika dospela ďaleko. Stále je potrebný človek, ktorý by vložil svoje sily a možno aj obetoval svoj život pre vyššie dobro.

V spoločenskom živote evidujeme rizikové oblasti. Kresťan vo svete predstavuje človeka, ktorý slúži takejto kritickej infraštruktúre. Nielen po stránke odbornej, ale aj po stránke hodnôt, ktoré vyznáva. Tým je jeho miesto v živote riskantné a do istej miery nebezpečné. Kresťan napriek tomu vie, že sa nemôže vzdialiť od zápasu o dobro, a to aj napriek tomu, že jeho život je mnohokrát spochybňovaný a napádaný jeho spôsob života.

V našej dobe stále častejšie počúvame zo strany zamestnávateľov vetu: „Nemáme ľudí, potrebujeme viac ľudí.“ Svet stále nemá dosť ľudí, ktorí by potvrdzovali, že sú božími synmi, a to aj napriek svojim slabostiam a svojej hriešnosti.

Evanjelium hovorí, že v okamihu krstu v rieke Jordán sa otvorilo nebo a zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 11) Boh chce neustále vysielať nových ľudí, ktorí budú hovoriť a konať v Božom mene. Boh nimi poukazuje na svoju slávu, na svoju veľkosť, na svoje plány, ktoré má s každým človekom.