Reč večnosti.

 Všetko má svoju reč. Milovníci prírody hovoria, že aj more.     Údajne stačí, keď sa človek postaví na breh a započúva sa do zvuku, ktorý vydávajú morské vlny. Aj vietor vylúdi niekedy zvuk, ktorý sa nám prihovorí akoby ľudskou rečou. Ak sa stíšime, budeme to počuť. Existuje aj reč tela. Svojimi pohybmi vždy niečo vyjadrujeme. To, čo cítime vo vnútri, dávame najavo aj vonkajším správaním. Reč tela býva zrozumiteľná. Z hľadiska večnosti je najdôležitejšia reč skutkov. Boh, ktorý je Pánom života a smrti, jej rozumie. S rečou skutkov je to tak,ako s rečou dieťaťa. Ona rastie, vyvíja sa, očisťuje, stáva sa zrozumiteľnejšou počas života. Reč skutkov dostáva človeka do roviny 1,hľadajúceho, 2,hladujúceho a 3,hľadiaceho pred seba.   1,Človek hľadajúci. V evanjeliu počujeme, ako apoštoli oznamujú Ježišovi:"Všetci ťa hľadajú /Mk 1, 29-39/. Predstavme si situáciu, podľa ktorej niečo hľadáme, nejaký výrobok. Prejdeme zopár predajní a nič. Výsledok nijaký. Keď už strácame trpezlivosť a nádej, ešte skúsime jednu predajňu. Vojdeme dnu, pozrieme do regálu a zrazu vidíme predmet, ktorý sme krvopotne hľadali. Mimovoľne nám vyletí z úst:"Toto som hľadal!". Ide o výkrik šťastia a úľavy. Keď človek po dlhej púti prekročí prah večnosti, naskytne sa mu pohľad, ktorý sa nedá vyjadriť inak, ako slovami:"Toto som hľadal!". Tu na zemi najčastejšie hľadáme: pokoj, radosť, úspech, vernosť, istotu, nádej, lásku...Miestami sa nám z tohto výberu niečo dostane. Nie však dlhodobo a nie v takom rozsahu, ako je široké a hlboké naše srdce, ktoré je dimenzované pre večnosť. Ono je schopné pojať viac, ako je ponuka celého sveta. Pozemský svet nie je schopný natrvalo ulahodiť duši človeka. 2,Človek hladujúci. Evanjelia hovoria na viacerých miestach o tom ,ako Ježiš nasýtil zástupy. Ježiš tu vystupuje ako chlebodarca a to nielen v zmysle telesnom, ale aj duchovnom. Predstavme si situáciu, kedy sme sa chystali na cestu. Ešte pred cestou nám dobre padlo, keď sa ozval rodič a povedal:"Zajedz si niečo, nepôjdeš hladný". Boh nás neposlal do sveta hladných. Pri Ježišovi nehladuje nik. Božie slovo, eucharistia a modlitba, to je pokrm, ktorý zaháňa hlad. Mnohí sa mohli presvedčiť, že práve toto je najvzácnejší pokrm pre pútnika životom. Iní ľudia sa vyjadria takto:"Pred akciou nemôžem jesť nič". Ani pred cestou, ani pred nejakým výkonom. Dodajú:"Môžem jesť až potom". K tomuto presvedčenie prišli na základe veku, zhoršujúceho sa zdravia alebo nejakých iných skúseností. Ak sa nám tu, na zemi, nedostáva pokrmu k spokojnosti duše, nežiaľme a príliš nesmúťme. Hodovať budeme až potom-ako odmenu za všetky životné obmedzenia. Ak nás svet nepustí k svojmu stolu, ktorý sa prehýba tzv. dobrotami, nič nestratíme. Nasýtime sa potom. Boh nezabúda na tých, ktorým sa neušlo z dobier pozemského sveta. 3,Človek hľadiaci do diaľky. Evanjelia nám prinášajú udalosť povolávania prvých apoštolov /Mk 1, 14-20/. V úryvku dominuje pozvanie:"Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí". Ježiša pozýva apoštolov, aby videli do diaľky. Má na mysli rybolov, ktorý presahuje rámec pozemského sveta. A tak sme svedkami zaujímavého javu: niektorí vidia viac a do hĺbky ako ostatní. Často si máme položiť otázku: budem vyhovovať kritériam večnosti? Až tak nás nemusí trápiť starosť, či vyhovieme zákonitostiam a normám tohto sveta. Niektorí ľudia ťažko znášajú, že časom prestávajú byť pre tento svet zaujímaví, najmä z hľadiska popularity. Začne ich trápiť zovňajšok, vrásky, obúdanie síl, vytrácajúca sa fyzická príťažlivosť...Kto na sebe pracuje po stránke duchovnej, už vidí večnosť. Kto chce rásť v čnosti, toho už pozemské kritéria až tak netrápia. Kto pochopil svoj život, ako službu blížnemu, preňho sa brána večnosti už už otvára. Vďaka Bohu, stále je dosť ľudí, ktorí dovidia ďaleko, a to nie  je vždy záležitosť telesného zraku. Aj večnosť má svoju reč. Zosnulí, ktorých prijal Pán, ňou hovoria. Dohovoria sa s Bohom i s tými, ktorí sú oslávení. Je to reč lásky, ktorej sa priúčali tu na zemi pod vedením Učiteľa z Nazareta. Ide o najdokonalejšiu a najlahodnejšiu reč, aká môže existovať. My sa tiež učme reči evanjelia. Jej obsahom je láska. Len ona nám vystaví vstupenku do Božieho kráľovstva.