"Všetko,len nie stereotyp!", takto volala pracovníčka v supermarkete na zamestnankyne, ktoré je pracovne podliehali. Týmito slovami uviedla ich najbližšiu pracovnú náplň-premiestňovanie regálov. Občas sa to vo väčších predajniach robieva. Premiestňuje sa tovar, striedajú sa jednotlivé sekcie tovaru a niekedy sa vymieňajú zamestnanci. Všetko sa robí preto, aby sa zabránilo stereotypom, ktoré môžu obchod, údajne, pochovať. Z tohto dôvodu sa vymýšľajú novinky, akcie a zmeny rôzneho druhu. Položme si otázku:Netrpia vianočné sviatky stereotypom? Každý rok slávime to isté, v rovnakom čase, tá istá výzdoba...Nezunuje to človeka, ktorý vidí v kostole stromčeky-umelé alebo živé, sviečky-pokojné alebo blikajúce, betlehemy-drevené, či kamenné a výzdoby od výmyslu sveta? Aj keď si myslím, že v poslednom čase, sa výzdoba v našich kostoloch stáva strohejšou a jednoduchšou, a to zdôvodu čo najjednoduchšej manipulácie pri výzdobe a potom pri jej odstraňovaní. Čo treba robiť, aby nás Vianoce nezunovali? 1, Naučiť sa zotrvať pri tajomstve. Starší manželský pár hovorieval na adresu svojho dospelého, už ženatého syna, toto:"Pribehne autom, chvíľku je tu/mysľou je inde/, neustále sa díva na hodinky a vzápätí uteká preč". Takto to prebieha už roky, cyklus sa pravidelne opakuje. Tento postoj, ktorý mnohí dobre poznáme, vyjadruje aj spôsob prežívania Vianoc v dnešnej dobe. Pribehnúť do kostola, k rodine a vzápätí odbehnúť. Chýba najdôležitejší článok- zotrvať, sústrediť sa a ponoriť sa do tajomstva. Pribehnúť a odbehnúť, formálne si splniť určitú povinnosť, to nás dnešná doba naučila dôkladne. Zotrvať, meditovať, uvažovať pri životodarnom tajomstve, to nás učí Cirkev, ale v zápase s duchom doby, ktorý presadzuje rýchlosť a povrchnosť, má to veľmi ťažké. 2, Naučiť sa ako zvoliť správne svetlo do života. Koľko je ho všade okolo nás, najmä teraz cez Vianoce?! Najmä umelé. Napr. výklady, pútače, záhrady, ploty, domy, sa priam prehýbajú pod ťarchou osvetlenia. Škoda, že ich ľudia nenechávajú svietiť celý rok, lebo bežné pouličné osvetlenie niekedy iba sliepnia... Každopádne je tu veľa trblietavého svetla, ktoré akoby chcelo omámiť človeka, resp. jeho zmysly a odvrátiť ho od Svetla skutočného, ktoré je podstatou slávenia sviatkov Božieho narodenia. Je to Svetlo, o ktorom sv. Ján píše:"Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet"/Jn 1,1-18/. Paradoxne, toto svetlo nie je na nejakom vyvýšenom mieste. Ono je dole, leží v sene, v jasliach. Aby sme ho uvideli, musíme sklopiť zrak, prípadne si aj kľaknúť, len tak sa nám toto pravé Svetlo zjaví. V pokore, na kolenách, v jednoduchosti, skromnosti, čistote a láske sa stáva človek disponovaným, aby uvidel Boha a uveril. 3,Naučiť sa spoznávať narodeného Mesiáša. Ján sa takto prihovára svojim súčasníkom, ale i nám:"Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte"/Jn 1,19-28/. On je medzi nami. Nie je jedným z mnohých, ale jeden medzi ostatnými. Niekedy, poznačení negatívnymi skúsenosťami, povieme: Všetci sú rovnakí!" Myslíme na fakt, že niekedy je problém nájsť dobrého človeka. Samozrejme, že tento výrok je na diskusiu. Medzi všetkými z ľudského spoločenstva sa vyníma ten, "ktoréme nie sme hodní rozviazať remienok na obuvi". My musíme, medzi toľkou nespravodlivosťou, spoznať toho, ktorý je Spravodlivosť sama-medzi neúctou okolo, spoznať toho, ktorý slúžil a položil svoj život "ako výkupné za mnohých"-medzi brutalitou verbálnou i fyzickou, spoznať toho, ktorý je "nevinný Baránok"-medzi tými, ktorých život sa vyznačuje podvodmi, úskokmi, je ten, ktorý nám odporúča, aby sme boli "jednoduchí ako holubice a opatrní ako hady". Čím viac zla zažijeme, zároveň, však, čo i len nepatrné množstvo dobra, už to je dôvod na to, aby sme neprestávali hľadať Dieťa. Dieťa, ktoré sa dnes síce narodilo v maštali, ale všetkým ľuďom dobrej vôle prináša vytúžený pokoj v duši teraz, a v absolútnej miere vo večnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára