Staršia a stredná generácia pozná skvekého českého herca Rudolfa Hrušinského. Pri príležitosti jeho nedožitého jubilea som sledoval program venovaný jeho vynikajúcej kariére. Jeden z odborníkov hereckého umenia sa vyjadril, že Hrušinský mal zvláštny dar. Nemusel veľa rozprávať, aby hral presvedčivo a zrozumiteľne. Niektorí herci dokážu výrazom tváre povedať viac, ako keby viedli siahodlhý monológ. On určite dokázal aj to, ale jeho výnimočnosť spočívala v tom, že mimikou v tvári dokázal nahradiťdlhé repliky. Teda, človek aj v mlčaní dokáže byť presvedčivý a veľavravný. Aj Boh je taký:niekedy hovorí inokedy mlčí. Pričom jeho mlčanie je plnohodnotné spolu so silou a účinkom jeho slova a s jeho hlasom. Sv Ignác Antiochijský píše:" Je lepšie mlčať a byť, ako hovoriť a nebyť. Je dobre učiť, ak ten, čo hovorí aj koná. Je jeden učiteľ, ktorý riekol a stalo, Ale aj čo v tichosti urobil, je hodno Otca. Kto má Ježišovo slovo, naozaj môže počuť aj jeho mlčanie, aby bol dokonalý, aby aj konal, čo hovorí, a aby sa dal poznať v mlčaní" /LH III. s.47/. Boh je počuteľný a zrozumiteľný, aj keď mlčí. Prečo by nemohol byť taký aj človek?! Ale, pozor! Nejde o hocijaké mlčanie. Nie také, ktoré je plné bezmocnej zúrivosti. Nie také, ktoré je synonymom otupenosti a prázdnoty. Nie také, ktorého obsahom je strojenie intríg a nástrah a už vôbec nie také, ktoré popiera snahu nájsť zmysel života v Bohu. Má to byť mlčanie strávené pri Ježišových nohách. Nejde o okamihy ničnerobenia, ale o posvätný stav duše, ktorá v tichosti zhliada na prítomnosť Toho, ktorý jediný má moc naplniť a pochopiť naše duše. Ovplyvnení a preniknutí touto atmosférou sme potom aj my schopní mlčky hovoriť. Sám Pán to potvrdzuje slovami:"Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás"/ Mt 10,20/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára