Mnohí si ešte pamätajú na liturgickú reformu po Druhom vatikánskom koncile. Koniec šesťdesiatych a sedemdesiate roky priniesli priam revolučné zmeny v našich kostoloch. Mnohí ich do teraz nedokázali prijať a stotožniť sa s nimi. V tom čase, ľudia z rôznych farností sa navzájom vypytovali:"A u vás ešte po starom, alebo už po novom?". Netýka sa to len liturgie. Možno aj pri iných skutočnostiach sa dostáva na pretras takáto otázka: po starom, či po novom? Ježiš vstúpil do povedomia Židov ako kométa. Bol to nový, čerstvý, až prečerstvý vietor, ktorý zavial a osviežil duchovne vyprahnuté srdcia židovského ľudu. Všetci spozorneli, lebo raz dva zistili, že je tu nejaký nový prvok, ktorý prináša priam revolučné zmeny v duchovnom živote/Mk 1, 21-28/. Celkom logicky pocítili dilemu:po starom/židovsky/, alebo po novom/podľa Učiteľa z Nazareta/?. V duši pocítili mierny tlak- nachádzajú sa na rázcestí, budú sa musieť rozhodnúť...A to aj so všetkými konzekvenciami. Ako ich usmerňoval Rabbi, ktorý povstal z veľkej chudoby z Betlehema a pritom, paradoxne, prináša takéto bohaté myšlienky, ktorými pohol mnohé ľudské osudy? Sv Marek opisuje udalosť uzdravenia malomocného človeka /Mk 1, 40-45/. Ježiš mu nariaďuje, aby "išiel a ukázal sa kňazovi a priniesol obetu za svoje očistenie-im na svedectvo". Znamená to, že ešte má ísť stále starou cestou? Nie tak celkom. V závere úryvku sa hovorí, že uzdravený, napriek Ježišovmu zákazu, "začal hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo". To už je nová cesta. Novou cestou, totiž, ide ten, ktorý ohlasuje veľké skutky Syna človeka. Iný dôkaz o novej ceste, ktorú nastolil Pán Ježiš, nám poskytuje ten istý evanjelista. Týka sa uzdravenia ochrnutého, ktorého spustili na lôžku cez strechu, priamo Ježišovi k nohám/ Mk 2, 1-12/. Všetci možno čakali, že prvé, čo Učiteľ urobí, bude fyzické uzdravenie úbožiaka, ktorý bol odkázaný na pomoc iných. Omyl. Ježiš poukazuje na vieru štyroch nosičov a hovorí to, čo nikto nečakal:"Synu, odpúšťajú sa ti hriechy". Až potom ho uzdravuje telesne. Tým, vlastne, určuje nový poriadok spásy. Mení v mysliach svedkov a poslucháčov hierarchiu hodnôt. Prednosť musí mať stav duše a až potom stav fyzický. Ide o prevratnú skutočnosť, ktorá musela všetkým vyraziť dych. Kedy sme novými ľuďmi? Kedy ideme novou cestou, keď od jej zavedenia uplynulo už dvetisíc rokov?. Novou cestou ideme, keď nanovo oživujeme svoju zamdlenú vieru. Alebo vtedy, keď sa snažíme nanovo oživiť naštrbené vzťahy s Bohom alebo blíýnymi. Prípadne vtedy, keď sa usilujeme nanovo prebudiť myšlienku vernosti osobám a zásadám, ktoré sme tak ľahkovážne opustili. Akákoľvek obnova života v Pánovom mene znamená, že sme nestratili zmysel pre novú cestu evanjelia. "Nikto z nás sa nemôže vrátiť v čase a znova niečo začať. No čo môžeme urobiť každý, keď chce, je začať znova a odteraz a završiť to inak a lepšie"/Dalton Exley/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára