Človek
v rôznych životných situáciách cíti, že ho niekto alebo niečo volá.
Napríklad: skupina ľudí sedí spolu okolo stola, zabáva sa, diskutuje, celá
spoločnosť sa baví a cíti sa veľmi dobre. Tu zrazu jeden z nich pozrie
na hodinky a povie: „Prepáčte, volajú ma povinnosti, musím odísť.“
Hlas povinností všetci dôverne poznáme. Je schopný vytiahnuť
nás aj z tej najpríjemnejšej situácie. Vieme však, že to tak musí byť. Keď
počúvame jeho hlas, v tom prípade v nás víťazí zodpovednosť.
V iných situáciách sa nachádzajú
ľudia, ktorí pri obhajobe svojich životných postojov povedia: „Počúvali sme
hlas svedomia.“ Hlas svedomia je nehlučný, ale vnútorne mimoriadne silný a nutkavý.
Ak zvíťazí v nás hlas svedomia, zvíťazí milosrdenstvo.
Ako je to, keď človek počuje Boží hlas?
Ako sa prejavuje?
1.) Pri
hľadaní odpovede si pomôžme úryvkom z 1. Knihy Samuelovej (1 Sam 3, 3 –
10, 19). Úryvok hovorí o tom, ako chlapec Samuel počul prvýkrát Boží hlas.
Stalo sa to takto: Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola Božia archa.
Samuel počul, že ho Pán volá. Myslel si, že ten hlas pochádza od kňaza Héliho. Pribehol k Hélimu a vravel: „Volal
si ma?“ Héli odpovedal: „Nevolal som ťa.“
Héli povedal pravdu, lebo povoláva Boh, a nie človek. I keď
Boh si môže vyvoliť ľudského prostredníka na prejavenie svojej vôle.
Keď volá Boh, obyčajne je to tak, že naplno zamestná volaného. Volaný, ktorý
cíti Božie pozvanie, je Božím hlasom doslova vyrušovaný. Možnože nemôže kvôli
tomu ani spať.
Pomôžme si príkladom. Ak majú v niektorej rodine malé
dieťa, ktoré už ale chodí, ono dokáže zamestnať celú rodinu. Je také vrtké, živé
a neposedné, že musia na neho dohliadať oči všetkých dospelých. Presne to
isté robí aj Boh.
Ježiš už ako novorodenec zamestnal mysle pastierov. Prenikol
do života mudrcov, ktorí sa vydali na dlhú púť, aby ho našli a poklonili sa
mu. Zamestnal aj kráľa Herodesa, ktorý nenašiel iné východisko, iba povraždiť
betlehemské neviniatka.
Skúmajme, či máme takú vieru, že Boh zamestnáva našu myseľ,
náš život. Ak sa to nedeje, znamená to, že naše túžby a nádeje sú
orientované výlučne svetským smerom. Doprajme Bohu, aby prenikol do nášho
vnútra, a tak nás priviedol aj k iným, nielen pozemským myšlienkam a starostiam!
Ponor do Božích myšlienok nám pomôže, aby sme preosiali svetské starosti a radosti
cez sito Božej vôle.
2.) Chlapec Samuel si sotva ľahol, keď opäť počul, že ho Pán
volá. Vstal a znovu zašiel za Hélim. Héli mu odpovedal: „Nevolal som ťa,
syn môj, choď spať!“ Héli v tomto prípade nevedomky reprezentuje tú časť
sveta, ktorá si praje volaného uspať v prenesenom slova zmysle. Sú ľudia,
ktorí si neprajú, aby bol Boží hlas počuteľný a zrozumiteľný.
Keď človek uspáva iného človeka, má to
svoj význam. Napríklad: lekár pacienta pred operáciou, matka svoje dieťa pred
spaním.
Deje
sa to však aj v negatívnom slova zmysle. Niekto si praje dobro utlmiť,
uspať. Chce v človeku utlmiť schopnosť pozitívne reagovať na Božie
volanie.
Ak bežcovi na tartane niekto vojde do
bežeckej dráhy, musí spomaliť, stratí rytmus a stratu už len ťažko
dobehne. Ostatní bežci ho predbehnú.
Skúmajme, koho máme v okruhu svojich
priateľov a známych. Či sú to ľudia, ktorí nám pomáhajú, aby sme počuli
Pánov hlas v jasnej forme alebo ľudia, ktorí nás budú uspávať, aby k nám
Božia milosť neprenikla.
Žiada sa, aby sme prekonali ospalosť
viery a povzbudili sa k aktívnemu očakávaniu Božieho hlasu.
3.) Héli napokon zbadal, že Samuel
naozaj počuje Božie volanie, preto mu odporúča, aby do tretice reagoval
slovami: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“ Samuel tým naznačil, že sa podujíma
vojsť do Pánovej školy.
Počuť Pánov hlas neznamená, že niekto vošiel do hotového, ale
znamená to začať školu v Božej prítomnosti. V bežnom slovníku výraz „vojsť
do hotového“ znamená, že niekto sa prepracoval k istým hodnotám bez námahy
a obety.
V Ježišovom prípade to tak nie je.
On volá ľudí, aby ho našli, ale nevolá ich „do hotového“. On ich pozýva, aby sa
v jeho prítomnosti pripravovali reprezentovať Božiu vôľu.
Tú istú myšlienku nachádzame aj v evanjeliu.
Sv. Ján napísal, že Krstiteľ stál s dvomi zo svojich učeníkov. Tí sa od
Jána oddelili a vyšli za Ježišom, ktorý šiel okolo. Našli odvahu a spýtali
sa ho, kde býva. Odpovedal im: „Poďte a uvidíte.“ (Jn 1, 35 - 42)
Doba prípravy v Ježišovej prítomnosti
je nesmierne dôležitá. Ježiš je ten, ktorý nás neprestajne vychováva a formuje.
Nebojme sa zotrvať pri Ježišovi!
Žijeme vo veľmi rýchlej dobe. Pristaviť
sa pri Kristovi a zotrvať pri ňom môže mať liečivé účinky pre pozemský
život a spásonosné pre večný život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára