Sacrum.

Rozprávali sa dve kolegyne z rozdielnych pracovísk. Vekovo boli rovesníčky,a tak spoločných tém na rozhovor bolo dosť. Napríklad:mladšie kolegyne. Jedna účastníčka debaty rozhorčene konštatovala,že mladí vytláčajú starších,že im skáču do reči,že ich nepustia k slovu atď. "To my sme museli čušať a prehovoriť sme mohli len vtedy,keď nás vyzvali",pohoršovala sa. A dodala:"Nevedno,kde sa podela úcta?". Čosi na tom bude,ale mňa viac zaujal článok,ktorý som si prečítal nedávno,a ten mal nadpis:Kde sa podelo sacrum?/čítaj.sakrum/ Aj  úcta,do určitej miery, súvisí s tým,čo je "sacrum". Autorom článku je kňaz,ktorý chcel reagovať na súčasnú situáciu,spôsobenú koronavírusom. Zdôraznil skutočnosť,že naši veriaci sú dlhodobo mimo kostol,a uvažoval, či to nebude mať negatívny dopad na ich život. Napríklad tak,že sa s ich života vytratí "sacrum"...Sacrum znamená niečo,čo je posvätné. Predsa len,,kto chodí do kostola,nielen z dôvodov kultúrno-umeleckých,získava podiel na tom "sacrum". Preniká ho milosť,ale zároveň ho niečo božské formuje aj navonok,vychováva ho,modeluje do formy určitého úctivého správania. Ak toto bude ľuďom dlhodobo chýbať,nestratia zmysel pre "sacrum"? Všetci veriaci potrebujeme zažiťniečo na spôsob zážitku sv.Štefana,ktorý mal počas výsluchu u Židov videnie a zvolal:"Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha"/Sk 7,51-8,1/. Kde sa veriacemu otvára nebo viac,ako práve v kostole? Kde sa viac nadýchne Božej atmosféry,ak nie v spoločenstve,ktoré sa zhromažďuje okolo oltára? Iný dôkaz pre sacrum poskytuje sám Ježiš,ktorý učí zástupy a hovorí:"Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba,ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba"/Jn 6,30-35/. O akom chlebe hovorí,ak nie o tom,ktorý nás pripravuje pre večnú hostinu? Čo môže byť pre človeka posvätnejšie,ako práve eucharistický chlieb,ktorý nevyprodukuje nijaký človek? V týchto situáciách býva nebo otvorené najviac,priam dokorán. Jednoducho povedané:sme zvyknutí byť denne v kontakte s posvätným tajomstvom,ktoré sýti našu dušu. Nestratíme to,z dlhodobého hľadiska? Boh sa postará,že nie. Prežívame Týždeň modlitieb za duchovné povolania. Boh nám posiela do života kňazov. Niektorí z nich nám nevyhovujú,kvôli niečomu,nesadnú nám... Možno väčšina...Ale,to nie je podstatné. Podstatné je to,že pri stretnutí s kňazom,mám do činenia s tým,čo je posvätené a posvätné. Kňaz je vysvätený a potom koná  tajomstvá,ktoré sú posvätné,ktoré presahujú rámec bežného života. Keď stretneš kňaza,stretneš "sacrum"...Nech to znie akokoľvek nadnesene,podstata je pravdivá. Sme ešte schopní pozdvihnúť svoju dušu od profánneho k tomu,čo je "sacrum"? O to sa musia pousilovať všetci:aj kňazi aj veriaci. Kňazi si musia uvedomiť,že to "sacrum" nemajú iba pre seba. A veriaci to" sacrum",dosiahnu iba od kňaza...Boh to tak chce. Hľadajme jeden druhého. Boh je ten,kto vytvára posvätný priestor,a to aj skrze vysvätených služobníkov...