Istý mladý človek nastupoval do lukratívneho zamestnania. Mal všetky predpoklady:vyštudoval s červeným diplomom,ovládal jazyky,dokázal komunikovať s ľuďmi atď. Mal šťastie. Hovoril,že dostal možnosť vybrať si. Prvá možnosť spočívala v tom,že bude pracovať tam,kde sa štruktúry firmy ešte len zakladajú t.j. na zelenej lúke. Niekto chce ísť práve touto cestou. Láka ho akási neistota,adrenalín,prekonávanie prekážok,bezsenné noci strávené nad projektami. Chápe to ako výzvu,povedané rečou súčasného človeka. Iný si žiada pravý opak. Je rád,keď zapadne do prostredia,ktoré je už rozbehnuté. Vyhovujú mu už fungujúce štruktúry,kde každý vie,čo má robiť. Neláka ho experimentovanie,nerád kladie základy niečoho nového,má rád stabilitu a už existujúce veci. Každému vyhovuje niečo iné. Božie slovo Druhej veľkonočnej nedele nám ponúka obraz dvoch spoločenstiev. To prvé, v poriadku hierarchie,je spoločenstvo apoštolov,ktorí sú zamknutí v miestnosti so strachu pred dianím vonku/Jn 20,19-31/. Všetci vedia,že Ježiš Nazaretský,ich učiteľ zomrel. Nevedia,čo ďalej. Radia sa a určite aj modlia,aby spoznali svoju cestu. Z ľudského ponímania pripomínajú všeličo,len nie konsolidované spoločenstvo. Máme dojem,že začínajú,že hľadajú. Akoby začali tvoriť základy niečoho nového,čo ešte nie je inštitucializované. Ich bezsenné noci,naplnené modlitbou a hľadaním, tvoria základ pre novú formu náboženského života,ktoré je položené na Kristovi. Tento adrenalín im nikto nevezme. Aj keď navonok momentálne pôsobia ako nesúrodá spoločnosť,v skutočnosti práve na nich bude postavená Cirkev,a to z rozhodnutia Hlavy-Ježiša Božieho Syna. Iné spoločenstvo nám predstavujú Skutky apoštolov/Sk 2,42-47/. Čo nám pripomínajú výrazy:...vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov....bratské spoločenstvo pri lámaní chleba...boli pospolu...všetko mali spoločné...svorne zotrvávali v chráme...?Pripomínajú nám stabilné spoločenstvo,zbavené "detských chorôb",fungujúce na výbornej úrovni...Je rozbehnuté,naberá na kvalite,prináša ovocie,je na vrchole síl...Prvé-apoštolské spoločenstvo, razilo cestu,vytváralo štruktúry,hľadalo smerovanie...To druhé spoločenstvo bolo postavené práve na tomto základe,ťažilo z neho,učilo sa od neho...V Cirkvi je dosť miesta pre tých,ktorí by sa chceli obetovať pri tvorbe základov niečoho nového,ale aj pre tých,ktorí by mali ambíciu pracovať v už započatej práci. Napokon,denne sa môžeme o tom presvedčiť,v každodennom živote. Dôležité však je,čo spája takéto dve komunity? 1,Predstavitelia obidvoch spoločenstiev sa stretli s Ježišom,každé iným spôsobom. Apoštoské spoločenstvo,ústami Tomáša konštatovalo pri návšteve Zmŕtvychvstalého:"Pán môj a Boh môj!" Stretli sa s Učiteľom z tváre do tváre,z očí do očí. Bolo to tak,počas jeho verejného účinkovania,ale aj po jeho zmŕtvychvstaní. Toto je nezastupiteľná funkcia svedectva Dvanástich. Toto im nikto nevezme-boli s Bohom z očí do očí. Druhé spločenstvo,spoločenstvo novopokrstených,sa s Pánom stretlo tiež, sprostredkovaným spôsobom,skrze učenie apoštolov. No ich dôležitosť to vôbec neumenšilo,práve naopak. V Jeruzalemských katechézach čítame:"Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo a v podobe vína sa ti dáva krv,aby si prijímal Kristovo telo a krv a mal sním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositeľmi Krista,keď naše údy preniká jeho telo a krv"/LH II.,s.594/. Reč je o hlbokom a mystickom spojení s Kristom,ktorý sa nám dáva pod spôsobmi chleba a vína. V istom slova zmysle,sme aj my,súčasní kresťania,v situácií akoby z očí do očí voči Ježišovi. On nás preniká skrz naskrz. Preto si apoštol oprávnene kladie rečnícku otázku:"Kto nás odlúči od Kristovej lásky?"/Rim 8,35/ Tým naznačuje,že niet pevnejšieho puta, ako spojenie medzi Kristom a pokrsteným človekom. Aj tá naša generácia môže povedať všetkým ostaným to,čo povedali apoštoli Tomášovi:"Videli sme Pána". 2,Predstavitelia obidvoch spoločenstiev sa stretli zoči voči so smrťou a s vyhrážkami. Pred dvetisíc rokmi tí,ktorí sa dali pokrstiť,museli vedieť,že riskujú život. Rozmýšľajme,koľkí ľudia by sa dali pokrstiť dnes,ak by platilo riziko straty života tak,ako za čias prvých kresťanov? Apoštoli Peter a Ján neohrozene učili ľud o Ježišovom zmŕtvychvstaní/Sk 4,13-21/. Židovskí starší ich dali predviesť a radili sa,čo s nimi urobiť. Pri porade zaznelo:"...pohrozme im,nech už nikomu nehovoria v tomto mene". Väčšinou hrozí ten,kto má v rukách moc,alebo ten,kto je zbabelec...Horšia kombinácia spočíva v tom,že niekto má moc a je zároveň zbabelec...Apoštoli a aj prví kresťania žili v permanentnom nebezpečenstve života. Komu by sa to dnes páčilo? Denno denne hľadieť smrti do očí a čeliť hrozbám. Vytrvali tí,ktorí neustále hľadeli do tváre Kristovi. On im dával silu,aby nabrali odvahu a pozreli sa do očí utrpeniu pre Krista. Ani dnešná doba nie je milostivejšia voči kresťanom. Ale stále môžeme robiť to,čo robili prví kresťania i apoštoli-hľadieť Ježišovi do tváre. 3,Nepodceňujme silu spoločenstva,aj keď má v sebe slabšie články. Spoločenstvo apoštolov a na ich učení postavené spoločenstvo prvotnej Cirkvi,to sú neprekonateľné spoločenstvá,ktoré sa stáli vzorom pre kresťanov do konca sveta. Pred nedávnom som čítal,že bývalý majster sveta F1 Michael Schumacher,ktorý v roku 2013 utrpel pri lyžovačke ťažký úraz mozgu,má podstúpiť náročnú operáciu,ktorá ho má vrátiť do života. Chirurg-odborník povedal,že pôjde o zákrok,ktorý je rizikový,prelomový. Jednoducho povedané:pokúsia sa mu odobrať nejaké cievy zo srdca a implantovať do mozgu. Srdce a mozog to sú ústroje,ktoré človek pre život nutne potrebuje. V prípade M.Schumachera si vzájomne vypomôžu. Nemôže to byť tak aj v Cirkvi? To,čo sa dá,nech sa odoberie,odpozerá od prvotného spoločenstva veriacich a implantuje do spoločenstva súčasného. Nech si spoločenstvá vypomôžu. Nech si vypomôžu aj dnes existujúce spoločenstvá a nech si vymieňajú dobrodenia a charizmy,ktoré dostali od Pána. Je jedno,ktoré existuje na spôsob mozgu a ktoré na spôsob srdca. Lebo niet spoločenstva v Cirkvi,ktoré by bolo bez Božieho dobrodenia a bez požehnania. Ani súčasnosť nie je chudobnejšia na dary od Pána. Už len z jedného dôvodu,ktorý upresňuje apoštol takto:"Tam,kde sa rozmnožil hriech,tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť"/Rim 5,20/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára