Pomoc skrehnutým.

Pred rokmi,počas snehovej fujavice,uviazlo niekoľko áut na zasneženej ceste. Nedalo sa ani dopredu,a už vôvec nie vzad. Posádky ´áut boli nútené bezmocne čakať na techniku,ktorá by im pomohla. Istí ľudia,postihnutí týmto osudom,spomínali,že keď sa konečne,po niekoľkých hodinách dostali do chaty,prvé,čo urobili bolo to,že v kozube založili oheň. Kým,sa ten rozhorel,obliekli si niekoľko vrstiev oblečenia a ešte pred tým si nejakou hojivou masťou ošetrili skrehnuté ruky. Neboli ďaleko od štádia omrzlín prvého stupňa. Toto zabezbečenie sa ukázalo ako dostačujúce. V priebehu hodiny boli schopní sa hýbať a venovať rôznym činnostiam. Každý,kto sa začíta do knihy Zjavenia sv. Jána apoštola,nadobudne dojem,že Boh mu ponúka všestrannú pomoc do života. Napríklad:"Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom,aby si zbohatol,a biele rúcho,aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty,i masť,ktorou si potrieš oči,aby si videl"/Zjv 3,1-22/. 1,Mnohí ľudia vedia,čo to znamená "skúška ohňom". Môžeme si domyslieť,že ide o vrcholnú skúšku v hociktorej oblasti života. Ide sa naostro. Televízia Lux vysielala v tomto veľkonočnom čase dvojdielny film o lekárovi,profesorovi,ktorý bol vyhlásený za svätého. Volal sa Giuseppe Moscati a žil na prelome 19. a 20.storočia. Jedna scéna filmu je mimoriadne dojímavá. Po zemetrasení sa v meste zrútili niektoré budovy a niektoré začali horieť. Moscati aj so svojim kolegom pribehli k budove nemocnice,ktorá bola v plameňoch. Všetkých pacientov povynášali von. Lekárovi sa zdalo,že z vnútra počuje hlasy. Vbehol cez oheň do budovy a v zadnom trakte našiel zamknutých psychiatrických pacientov. Všetci boli prikovaní k posteliam. Ten pohľad bol žalostný. Moscati ich oslobodil a vyviedl von. Dokonca aj pacienta,ktorý najprv tvrdohlavo odmietal transport z budovy. Lekár ho presvečil,aby šiel s ním. Vykonal veľké dielo lásky. Nemávol rukou,že sú to iba "blázni",ale všetkým pomohol k slobode. Boh "cez oheň" skúša našu vieru. Chce,aby sme iných zachraňovali pre večnosť. Dokonca aj takých,ktorí sú akoby v zadnej a zároveň zapadnutej časti nášho prostredia. Aj takých,s ktorými je ťažká reč. Aj takých,ktorých zlé návyky "prikovali" k životu bez Boha,a odmietajú ísť na slobodu. Koľkých takých poznáme z praxe života? Moscati bol označovaný ako "lekár tela i duše". Mnohým,totiž,pomohol,aby sa zmierili s Bohom predtým,ako odišli k Otcovi. Čo by sme urobili preto,aby sme zachránili človeka? Celého. Jeho telo i dušu. 2, Evanjelista spomína biele rúcho vernosti. Sú situácie,kedy sa zaoberáme tým,čo si na seba oblečieme. Raz ktosi zazvonil na rodinnom dome. Domáci otvorili okno a vonku ich čakali susedia. Pozývali ich na rodinnú slávnosť. Domáci namietali:"Veď,nie sme oblečení"... Toto vyjadrenie sa používa vtedy,keď človek nie je vystrojený primerane situácii,v ktorej sa má ocitnúť. Neznamená to,že je nahý. Hovoríme,že nie sme oblečení pre niečo,čo nás čaká...Pre slávnosť,sobáš,pohreb atď. Máme mať záujem byť vystrojení a zaodetí pre stretnutie s Bohom, a to pozemské i nebeské. Ideálne je,keď sa človek stará o to,aby si uchoval odev milosti aj vtedy,keď sa ocitne v nepriaznivom,ba morálne škodlivom prostredí života. Odev milosti je dnes,žiaľ,akýmsi luxusom,na ktorý sa málokto podujme. Každý deň by sme mali skúmať,či sme "zaodetí" pre večnosť. Takýto odev nás uchráni pred akýmkoľvek momentom nebezpečenstva a pripraví pre vyššie hodnoty. 3,Zjavenie spomína "masť viery",ktorou si treba potrieť oči,aby sme videli. Je potrebné,aby človek videl veci okolo seba. To však,nestačí. Potrebuje ich správne vidieť t.j. posúdiť správne,vyhodnotiť v duchu evanjelia. A teraz to najdôležitejšie-potrebuje podľa toho konať. Musí sa pýtať sám seba:aký zámer má Boh s tým,čo vidím,čo mi svet ukazuje a predvádza? Skúma,či jeho zámery s niečím,alebo s niekým sú totožné s Božími? Každý nepestuje takýto pohľad. Preto je dosť ľudí,ktorí sa nechávajú uniesť sebectvom,chamtivosťou,sú nenástní po materiálnych skutočnostiach. Je to zlé,keď sa človeka necháva uniesť zlobou a žiadostivosťou,je pre ňho šťastím,keď sa nesie na vlne lásky a obetavosti. Práve táto vlna lásky je teraz,vo veľkonočnom čase,mimoriadne viditeľná a výdatná. Nech nám poslúži ako dostatočný dôvod k tomu,aby sme ďakovali Bohu za neoceniteľnú pomoc v našej pozemskej slabosti.