Spomínam si na istého človeka,ktorého som poznal dlhé roky. Už je vo večnosti. Mal zvláštny zvyk. Vždy,keď vstúpil do nejakého domu na návštevu,zostal stáť pri dverách. Ďalej sa nepohol. Daromne ho domáci pozývali,aby vstúpil ďalej. Vždy odmietol.Zostal stáť na prahu a tvrdil,že on prišiel len preto,aby v krátkosti niečo dôležité povedal. Tá chvíľa niekedy trvala aj dve hodiny. Zo svojho postoja,však nezľavil ani krok. Ako je to s Ježišom? Nie raz sa ocitol na prahu ľudského príbytku. Dnu vošiel až vtedy,keď sa uistil,že bude prijatý,a to so všetkými dôsledkami. 1,Predstavme si ho,ako ponúka svoju návštevu a prítomnosť v dome Zacheja/Lk 19,1-10/. Zachejova veľkosť je aj v tom,že necháva Ježišovi "voľnú ruku",pri výbere tém na rozhovor v jeho dome. Neskúma podrobnosti. Nekladie si špekulatívnu otázku:čo len ten Ježiš môže odo mňa chcieť? Nelustruje Ježiša dopredu,aby sa mohol vnútorne pripraviť na jeho otázky. Ježiš cíti,že má od Zacheja,hlavy domu,do ktorého chce vstúpiť,plnú "moc" zaujímať sa o čokoľvek. Zachej je pripravený na všetko. Cíti,že Učiteľ nie je záludný podvodník,ale že má vážny záujem byť hosťom v jeho dome. Mýtnik si za tento postoj zaslúži náš úprimný obdiv. Máme odvahu uveriť tak,žeby sme dali Pánovi v našom živote voľnú ruku? 2,Iná situácia vzniká vtedy,keď Ježiš zastane na hranici dediny v ktorej býva Lazár so svojimi sestrami:Martou a Máriou./Jn 11,1-45/. Ježiš v tomto prípade žiada od sestier priame vyznanie viery. Pýta sa:"...veríš tomu? a vzápätí dostáva odpoveď:"áno,Pane,ja som uverila..."Lazárove sestry dostali milosť vyznania viery v neho,ako v Mesiáša,ktorý má prísť na tento svet. A to pred zrakmi a hlavne ušami všetkých susedov. Ježiš ich touto previerkou prekvapil,no nie zneistil. Odpovede sestier boli isté. Ježiš svoju návštevu dopredu neavizival,ba dokonca všetci už boli ako tak zmierení s tým,že nepríde,veď sa nezúčastnil pohrebných obradov. Ježiš zvykne prekvapiť. Z ničoho nič si vyžiada rýchlotest našej viery. Buďme pohotoví a pripravení tak,ako boli sestry nebohého Lazára. Môže to byť aj vtedy,keď to najmenej čakáme. Až potom vojde Ježiš ďalej,aby nás potešil v našich bôľoch a dal nádej do budúcnosti. 3,Ďalšia,vrcholná Ježišova návšteva sa týka svadby v Káne Galilejskej/Jn 2,1-12/. Ježiš tam nevstúpil,dokiaľ nebol presvedčený,že ľudia "urobia všetko,čo im povie". Niekto zvonku by to nazval manipuláciou alebo otroctvom. Učiteľ z Nazareta by povedal,že je to vrcholný bod slobody tu na zemi. Hovorí sa tomu-vplyv. Vplyv na človeka. Niekedy sme nekriticky schopní urobiť všetko,čo nám povie svet. Tohto vplyvu sa chceme zbaviť. Chceme sa kriticky postaviť voči tomuto nášmu nekritickému,nezodpovednému správaniu. Má Pán na nás taký vplyv,že urobíme všetko,čo mu vidíme na očiach? V pôstnom období sa snažme rozšíriť a prehlbiť Boží vplyv na náš život.Chceme sa mu zahľadieť do očí. V takom prípade sa Boh dostane hlboko do nášho vnútra,a nie iba pod kožu. Ísť niekomu "pod kožu",znamená byť nepríjemný. Boh toto nechce. Chce vojsť do vnútra ľudského srdca. Až potom budeme cítiť lahodnú chuť Ježišovej prítomnosti a jeho blahodarné pôsobenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára