Pravdepodobne všetci poznáme situáciu, keď sa
v domácnosti niečo pokazí. Situácia je vážna a potrebujeme ju riešiť.
V každej domácnosti existuje tzv. zoznam pomocníkov v núdzi.
V ňom nájdeme ľudí, ktorí by mohli pomôcť v týchto kritických
situáciách. Ide napr. o poruchu elektriny, plynu alebo s odpadom
a pod. Keď sme v úzkych, nájdeme príslušný titul v zozname
pomocníkov v núdzi, zavoláme a povieme: „Príď k nám, zober si
náradie, potrebujeme tvoju pomoc.“ Takýmito alebo podobnými výrazmi
naznačujeme, ako veľmi potrebujeme pomocnú ruku od odborníkov.
Vo veľkonočnom období slávime Nedeľu Dobrého Pastiera.
Uvedomujeme si dôležitosť prítomnosti kňaza alebo zasvätenej osoby v našom
prostredí. Uvedomujeme si to najmä vtedy, keď potrebujeme prijať sviatosti
alebo cítime, že náš život potrebujeme vyvážiť prítomnosťou osoby duchovného
charakteru.
Cirkev rozmanitými hlasmi pozýva mnohých, aby vstúpili do
duchovného stavu. Hovorí im: „Poďte k nám! Poďte medzi nás
a pomáhajte nám na ceste spásy!“
Môžeme si pomôcť aj situáciou, ktorú opisujú Skutky apoštolov
(Sk 9, 31 – 42) Istí ľudia poslali apoštolovi Petrovi takýto odkaz: „Príď
bez meškania aj k nám.“ K tomu smerujú prosby veriaceho spoločenstva,
ktoré si vyprosuje nové duchovné povolania. Čo očakávame od kňaza?
1.) V dnešných
časoch zaznamenávame zvýšený záujem o všetko, čo má domáci pôvod.
To, čo je domáce, sa považuje za zdravé,
kvalitné, čisté, plné vitamínov. Aj preto vidíme a čítame reklamy, ktoré
nás upozorňujú na to, že: „mäso, ktoré sa ponúka, je domáce“, to isté sa týka
mliečnych produktov, zeleniny a podobne.
Všetko, čo je domáce,
aspoň podľa reklamy, je žiadané a lepšie sa predáva. Toto možno vzťahovať
aj na chlieb. Všade nachádzame reklamy na domáci chlieb. Reklama zájde ešte
ďalej a nabáda nás, aby sme chlieb aj ovoňali. Pripomína nám to vôňu
domova.
Kňaz zhotovuje eucharistiu, eucharistický chlieb. O ňom
hovorí sám Ježiš: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude
hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6, 35)
Kňaz nám zhotovuje a rozdáva eucharistiu, tento
nebeských chlieb. Keď k nemu privoniame, pocítime závan vône večnosti. Je
to závan večného domova. Prijímame pokrm, ktorý nám pomáha na ceste, na ktorej
nachádzame večný domov. Kňaz nám dorába pokrm chleba pre večný život.
Nič nie je také domáce ako práve chlieb z neba.
2.) Záber kňazskej služby je široký.
V pastoračnom
prostredí nachádzame miesta, ktoré sú obdarené dlhodobou tradíciou viery, ale
sú aj miesta, ktoré ešte len na rozvinutie viery čakajú. Kňaz pristupuje svojou
službou zodpovedne k ľuďom, ktorí žijú v tom prvom, ale aj
v druhom prostredí.
Sv.
písmo porovnáva dve mestá – Jeruzalem a Samáriu.
(Sk 8, 1 – 8) O Jeruzaleme sa píše: „V ten deň sa začalo veľké
prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme...“Na druhej strane o Samárii je
zaznačená iná charakteristika. Apoštol Filip prišiel do Samárie
a zvestoval evanjelium. Svätopisec napísal: „A v meste nastala veľká
radosť.“ Veriaci v Jeruzaleme sa ocitli v nebezpečenstve
a obyvatelia Samárie si naopak, užívali duchovné blaho ohlasovania
evanjelia.
Táto
rozdielnosť sa prejavuje v Cirkvi dodnes. Na svete sú miesta, kde veriaci prežívajú
prenasledovanie pre svoju vieru a sú miesta, kde ľudia žijú v slobode
a bez akýchkoľvek obmedzení sa môžu stretávať s radostnou blahozvesťou.
V tejto tzv. „pandemickej dobe“ počúvame z médií takmer denne vyhlásenie: „Buďme zodpovední!“ O duchovných pastieroch v súčasnosti očakávame zodpovednosť za vernosť. Či už pôsobia v prostredí, ktoré je založené nepriateľsky voči Cirkvi alebo v prostredí, kde môžu spolupracovať so všetkými zložkami spoločenského života a využiť celý svoj potenciál. Cirkev potrebuje verných a zodpovedných aj v prostredí ohrozenia, ale aj v prostredí určitých istôt pri ohlasovaní evanjelia.
3.) Kňaz vovádza človeka do hĺbky tajomstva.
Občas sa sťažujeme na to, že nám chýbajú
odborníci alebo ľudia, ktorí si dobre zastanú svoju pozíciu v živote. Ako
príklad môžeme uviesť dve situácie zo Sv. písma. (Jn 5, 1 – 9) V rybníku
Betsata v Jeruzaleme bola voda, ktorá mala liečivé účinky. Na uzdravenie
v nej čakalo veľmi veľa ľudí. Ježiš medzi nimi objavil človeka, ktorý bol
dlhé roky ochrnutý. Nadviazal s ním rozhovor. Dozvedel sa, že ochrnutý:
„...nemá človeka“, ktorý by mu pomohol ponoriť sa do hĺbky liečivej vody.
Skutky apoštolov hovoria o Etiopčanovi,
ktorý bol veľmožom
pri
kráľovnej. Vracal sa z púte z Jeruzalema. Sedel vo svojom voze
a čítal proroka Izaiáša. Pristúpil k nemu apoštol Filip
s otázkou: „Rozumieš, čo čítaš?“ Veľmož odpovedal záporne s tým, že
„nemá človeka“, ktorý by mu to vysvetlil. (Sk 8, 26 – 40) V jednom
i v druhom prípade chýba človek. Nie hocijaký, ale taký, ktorý má
s úbožiakom a nevedomým súcit. Chýba človek, ktorý by dal bokom svoje
osobné záležitosti a venoval sa iným. Chýba človek, ktorý by umožnil
postihnutému ponoriť sa do hĺbky liečivého prameňa, ale aj taký, ktorý by
pomohol inému ponoriť sa do liečivého živlu Božieho slova.
Kňaz je človek, ktorý má tieto služby vo
svojej charizme. Má sa
ujímať
tých, ktorí sú slabí, nemohúci a neduživí – či už telesne alebo duchovne.
On sám má spolu s nimi vojsť do hĺbky liečivých milostí, ktoré vyplývajú
z eucharistie a z Božieho slova. Nik nás tak nedokáže do tejto
hĺbky voviesť ako kňaz, ktorý je najbližším Ježišovým spolupracovníkom. Kto
objaví Krista a uverí v neho, má hĺbky poznania takmer na dosah ruky.
Kňaz je poslaný medzi ľudí. Niektorí
otvoreným a vážnym
spôsobom
prosia o jeho službu a sú za to vďační Božej prozreteľnosti. Ale sú
aj takí, ktorí o tom nevedia, že
túžia po takých tajomstvách, ktoré môže vysluhovať jedine kňaz. Kto túži
po večnej vlasti, sa má zdržiavať v dosahu kňazského pôsobenia. Kňazská
služba obsahuje všetko, čo je potrebné na to, aby sme sa vymanili postupne
z pozemských súradníc a vstúpili na pôdu nebeskej vlasti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára