Pred niekoľkými rokmi navštívila skupina turistov hrad. V každej miestnosti boli nejaké exponáty. Napríklad: predstavme si kuchyňu, kde za stolom sedia dve postavy, vlastne figuríny, ktoré sú oblečené do dobových šiat. Pôsobia, akoby by boli skutočné. Návštevníci tento výjav chvíľku pozorovali a jeden z nich sa polohlasne opýtal:"Ktovie, o čom sa kedysi ľudia rozprávali?". Zaujímavá otázka. Určite boli ich debaty primerané dobe. Obsahovali veci radostné, ale aj bolestné. Tak, ako to v živote chodí.
Ktovie, o čom sa rozprávali ľudia, ktorí uverili v Krista? Myslíme na Ježišových súčasníkov. Božie slovo ich nachádza v rôznych situáciách. Najprv spomeňme apoštolov. Raz kráčali spolu so svojim Majstrom a ten sa započúval do ich debaty. Nasledovala otázka, o čom sa spolu rozprávajú. Apoštoli však mlčali, lebo sa medzi sebou škriepili, kto z nich je väčší. /Mk 9, 30-37/. Nezabudnime spomenúť emazských učeníkov /Lk 24, 13-35/. Počas cesty sa k nim inkognito pridružil sám Ježiš. Spýtal sa ich, o čom sa rozprávajú. Dozvedel sa, že o nádeji a o sklamaní. A to všetko v súvislosti s Ježišom. Nešlo o bežnú nádej a následné sklamanie, aké zažijeme v živote mnohokrát. Išlo o životnú nádej, ktorá mala vyústiť až do spoločenských zmien...Nedá sa opísať, s akým sklamaním z Jeruzalema odchádzali. A napokon je tu hrdinka veľkonočného rána- Mária Magdaléna /Jn 20, 11-18/. Po svojom objave stretnutia so Zmŕtvychvstalým odišla za učeníkmi a všetko podrobne opísala. Vidíme ten kvalitatívny rozdiel v témach? Po kontakte so Zmŕtvychvstalým je reč radostnejšia, optimistickejšia a hlavne menej zameraná na pozemské premeny. Kontakt s Pánom, ktorý vstal z mŕtvych vedie ľudí, aby videli výšky a hlbky, ktoré bez viery nie sú postrehnuteľné. Nestačí iba tzv. voľné oko. Pomôže iba optika zmŕtvychvstania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára