Predstavme si atmosféru príjemného stretnutia. Ľudia sedia okolo stola, zabávajú sa, smejú sa atď. Zrazu jeden z nich vstane, zoberie si veci a začne sa lúčiť. Ostatným to nejde do hlavy, že tak skoro odchádza. Nasleduje logická otázka:Kam ideš? Táto otázka sa nepýta ani tak na nejaké konkrétne miesto. Má vyjadriť počudovanie a sklamanie z toho, že niekto tak nepochopiteľne skoro opúšťa skvelú atmosféru. A ešte jedno. V tejto otázke je vyjadrená nádej na skoré, opätovné stretnutie.
Evanjelium hovorí o tom, ako Ježiš oboznamuje svojich učeníkov s faktom, že "odchádza"...Snažil sa im povedať, že ho čaká umučenie a smrť/Jn 13, 21-38/. Šimon Peter na to reagoval po ľudsky:"Pane, kam ideš?". Nechce vedieť ani tak miesto Ježišovho pobytu, ako skôr vyjadruje presvedčenie, že sa čoskoro stretnú. Tak to býva s každým dobrom, resp. jeho nositeľom. Keď cítime, že sa stráca, pýtame sa:kam ideš? Robíme tak preto, aby sme ho presvedčili k návratu.
Spomeňme ešte jeden odchod. Judášov. Počas spoločného stolovania ho Pán vyzval:"Čo chceš urobiť, urob čo najskôr". Po týchto slovách Judáš vzal smidku chleba od Ježiša a odišiel za svojim nezvratným osudom. Je zaujímavé, že sa ho nikto nepýtal:kam ideš? Inštinktívne všetci cítili, že s Judášom odišlo veľké zlo...A kto by chcel zlo zdržiavať?! Zlo každý posiela preč a nechce mať s ním nič spoločné. Nechajme zlo odísť zo svojho života, nezdržiavajme ho. A ak sme opustili dobro, rýchlo ho privolajme späť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára