V osudoch etiópskeho veľmoža /Sk 8, 26-40/ a Šavla /Sk 9, 1-20/, nachádzame veľa spoločných čŕt. No ich životné púte totožné neboli. Uvažujúc nad ich osudmi, nájdeme dosť materiálu na to, aby sme poukázali na niektoré rozdielnosti. V prípade veľmoža, ktorý sa vracal z púte z Jeruzalema poznáme iba krátku, ale hodnotnú epizódu jeho obrátenia a prijatia Ježiša Krista. Šavol, vlastne apoštol Pavol, zanechal po sebe veľké svedectvo par excellens, svojho obrátenia a následného účinkovania v službe evanjelia.
1.,Veľmož po katechéze, ktorú absolvoval u Filipa a následnom krste, pokračuje v ceste domov. Necíti podnet, že by sa mal vyhraniť voči doterajšiemu miestu pôsobenia. Vracia sa na kráľovský dvor, duchovne bohatý nielen preto, že bol na židovskej púti v Jeruzaleme, ale preto, že bol oboznámený s náukou príchodu Mesiáša, ktorú vzápätí prijal. Podstatné je, že s Ježišom v srdci vstúpil na kráľovskú pôdu. Jeho duša nikdy nebola tak bohatá, ako keď sa vrátil z púte, ktorá poznamenala jeho život natrvalo. Šavol sa po udalostiach pri Damasku už k svojej profesii nevrátil. Uvedomil si nezmyselnosť svojho zmýšľania a konania, keď z plných síl bojoval proti kresťanom. Po svojom duchovnom vytriezvení vstúpil definitívne na ten pravý a jedinečný kráľovský dvor, ktorý združuje všetkých, ktorí chcú svoj život obetovať službe evanjelia. Skutočným Kráľom je ten, ktorý vstal z mŕtvych. A skutočne s ním kráľujú tí, ktorí povstávajú zo svojich hriechov a otvárajú sa tak Pánovej veľkonočnej milosti. Veľmoža z Etiópie možno prijali doma s veľkými očakávaniami, Židia čakali na návrat Šavla márne. Vrátil sa, ale ako Pavol. Svet, ktorý reprezentoval predtým mu síce už chystal popravisko, ale Pánova vinica mu nachystala veľkolepé duchovné radosti a Pán vinice aj definitívnu, nehynúcu slávu. Diabol, ktorý je plný zlosti, nenávidí obrátenia a návraty k pravému Bohu.
2.,Je isté, že Šavol pri svojom počiatočnom opojení z nenávisti voči kresťanom nevedel, čo robí. Dokážeme to pochopiť, lebo nepoznal Ježiša Krista. Keď ho spoznal zblízka, nenávisť voči nemu opadla. Veľmož z Etiópie síce vedel, čo robí, keď vycestoval na púť, ale nevedel, čo číta. Boril sa s traktátmi proroka Izaiáša a nebyť Božieho posla Filipa, ktovie, či by bol niekedy pochopil, že prorok hovorí o príchode Mesiáša, ktorý prišiel v osobe Ježiša z Nazareta. Jeden nevedel, čo robí, druhý nevedel, čo číta. Pán prijíma aj tých, čo nevedia. Keď ich poučí, všetko potrebné pochopia. Svet sa vysmieva z tých, čo nevedia. Boh sa ich však ujíma a ukazuje cestu spásy. Tí, ktorí vedia, ako užívať tento svet, nemusia byť totožní s tými, ktorí dokážu užívať Božiu milosť. Tí, ktorí objavili Božiu milosť, už netúžia po tom, aby si užívali tohto sveta sebazničujúcim spôsobom.
3.,Reakcia ľudí. Veľa by sme dali za to, keby sme poznali reakciu priateľov veľmoža, keď im zvestoval, že sa dal pokrstiť. O tom nevieme nič. Ale reakciu ľudí na Šavlovo obrátenie poznáme. Hlavným protagonistom týchto reakcií je učeník menom Ananiáš. Keď sa dozvedel o Šavlovi, nezdržal sa úprimnej poznámky:"...koľko zla narobil /Pánovým/ svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno". Ananiáš, ako keby Bohu vyčítal, že sa Šavlom takto zaoberá. Potom však, pochopil, že kým Šavol zväzoval a spútaval kresťanov pre väzenie, medzitým Pán pomaly rozväzoval putá jeho uväznenia v omyloch a službe židovského náboženského sveta. Pavol sa definitívne oslobodil z týchto pút preto, aby slúžil tým, ktorí sú v celej histórii Cirkvi zatýkaní a perzekuovaní pre svoju vernosť Kristovi. Iba Boh môže byť autorom takého veľkolepého plánu. Podľa jeho scenára sa v ňom počíta nielen s tými, ktorí trpia prenasledovanie, ale aj s tými, ktorí ho spôsobujú...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára