Veľkonočné zamyslenie – To mi nestačí

 

         Skúsme porozmýšľať, pri ktorých príležitostiach povieme vetu: „To mi nestačí...“ Napríklad vtedy, keď uvažujeme nad kúpou nejakej veci a zároveň skúmame obsah svojej peňaženky. Keď nám financie nestačia, je na mieste povedať: „To je málo, to mi nestačí.“ V tom prípade na tú vec zabudneme alebo si povieme, že budeme sporiť.

         Iná situácia nastáva, keď športovec finišuje vo svojom tréningu, aby sa pripravil na vrcholné podujatie. Priebežne si kontroluje svoju výkonnosť a keď nie je spokojný, tak si povie: „To je slabé, to mi nestačí.“

         Podobnú myšlienku nájdeme v evanjeliu. Bohatý mládenec prichádza k Ježišovi a žiada od neho kritériá pre Božie kráľovstvo. Učiteľ z Nazareta mu najprv ponúka Desatoro. Mladík iba mávne rukou a povie: „To mi nestačí, ja potrebujem niečo viac.“

         Vždy, keď si prečítame state evanjelia, ktoré sa čítajú počas Veľkonočného trojdnia, sa môžeme prepracovať k tej istej vete: „To mi nestačí.“ Kedy a ako sa to prejavuje?

1.)  Ženy pri hrobe

Svätopisci hovoria, že ženy vstali ešte za tmy a utekali k Ježišovmu hrobu. To, že Ježiš zomrel na kríži, že ho pochovali, vedeli. Uvedomili si však, že im to nestačí, že príbeh s Ježišom bol taký reálny a taký silný, že sa im zdalo nemožné, že Ježiš definitívne odchádza z ich života.

         Predstavme si takúto situáciu: sledujeme napínavý film. Obsah nás tak zaujal, že po jeho skončení konštatujeme: „To nemôže tak skončiť, to nám nestačí.“ Nepriamo tým nabádame autora, aby napísal pokračovanie. Niečo v tom zmysle cítili aj ženy na čele s Máriou Magdalénou. Ježiša dobre poznali a videlo sa im málo pravdepodobné, že okolnosti okolo jeho príbehu navždy utíchnu.

         Nech prežívame akúkoľvek ťažkosť, máme vedieť, že náš príbeh nekončí pri hrobe a kríži a že má skvelé pokračovanie v perspektíve večnosti.

2.)  Učeníci pri hrobe

Ženy sa o svojom objave prázdneho hrobu podelili s učeníkmi. Tým to však nestačilo. Možno si aj medzi sebou zopakovali frázu: „To nám nestačí.“ Peter s Jánom sa preto pobrali ku hrobu. Ich viera potrebovala impulz. Svedectvá najbližšieho okolia síce zobrali do úvahy, ale sami chceli vložiť pečať vierohodnosti do všetkých udalostí, ktoré súvisia s Ježišom.

Viera niekedy potrebuje impulz. Existujú impulzy, ktoré privedú človeka k zlému kroku. Nedávno som čítal článok, v ktorom autor hovorí, že doba pandémie je impulzom pre tých ľudí, ktorí sú už mysľou mimo Cirkvi. „Pomôže“ im k tomu, aby definitívne z nej odišli. Sú však aj iné prípady, bohu vďaka, opačné. Boh nám dáva impulzy, ktoré nás pohnú z miesta a budú nás nabádať hľadať pravé hodnoty. Nezabúdajme, že aj jeden pre druhého sme podnetom. Je len otázne, s akým cieľom.

3.)  Tomáš

Evanjeliá opisujú udalosť, podľa ktorej Zmŕtvychvstalý navštívil svojich učeníkov. Vieme, že Tomáš chýbal. Keď sa s ním stretli, o stretnutí s Pánom mu referovali. On sa vyjadril v tom zmysle, že mu to nestačí. Jeho viera potrebovala viac. Domáhal sa osobného stretnutia so svojím Majstrom. Možno ho mnohí kritizovali, že je príliš trúfalý. On však v podstate demonštruje myšlienku, podľa ktorej sa Boh ujíma osobne každého z nás. Nevníma nás len ako spoločenstvo, nebodaj ako dav. Každý z nás sa môže domáhať osobného stretnutia s Ježišom. Mnohí sa nechávajú viesť davom a rôznymi štruktúrami cirkevného života. Individualita ich viery tým pádom klesá a zakrpatie. Naopak, keď sa usilujeme o osobnú audienciu, Boh nás vždy prijme a nepustí nás naprázdno.

         Tomáš ukazuje, že nemôžeme zavrhnúť ani spoločenstvo, ktoré je pre nás životne dôležité, ale nesmieme zabudnúť, že je potrebné hľadať Boha aj individuálne a zápasiť o svoju vieru.