Zo svojho prostredia poznáme zopár ľudí, ktorí neznesú pohľad na krv. Okamžite kolabujú. Zdravotnícky personál si musí na to zvyknúť, inak by nebol schopný vykonávať svoje povolanie. Istá matka spomínala na obdobie tehotenstva. Pri jednom z vyšetrení sa ukázalo, že dieťa sa narodí postihnuté. Lekár jej ako prvé odporúčal potrat. To odmietla. Ale potom musela vybojovať zápas so sebou. Bála sa jedného: znesie pohľad na novonarodené postihnuté dieťa? Okamih pôrodu jej spôsoboval traumu. Dieťa sa narodilo, prišlo na svet postihnuté. Rodičia ho prijali a s láskou sa oňho starajú.
Sú situácie, kedy nás život núti vydržať pohľad na utrpenie. Nie každý to dokáže. A pritom dnes máme sociálne zariadenia, ktoré sú plné postihnutých/rozmanitým spôsobom/ ľudí. V sociálnych službách pracujú ľudia, ktorí sa musia naučiť trpieť s trpiacimi. Skutky apoštolov hovoria o stretnutí Petra a Jána s človekom, ktorý bol od narodenia chromý/ Sk 3, 1-10/. Stretnutie sa uskutočnilo pri bráne, ktorá sa volala Krásna. Aký paradox! Krásna brána a postihnutý človek! Krásne však bolo to, ako sa zachovali vyššie uvedení apoštoli. V mene Pána Ježiša ho Peter uzdravil. Ale predtým, ho vyzval:"Pozri sa na nás!" Tým chcel povedať:pozri sa nás, aby si sa presvedčil, že znesieme pohľad na utrpenie, že pred ním neutekáme. Znakom pravého apoštola je to, že vydrží komunikáciu s biednymi /týka sa to aj morálne biednych!/ Ten pohľad musí byť Kristovým pohľadom, lebo on prišiel najmä preto, aby sa ujal najslabších a najopovrhovanejších na tomto svete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára